
FOTO - ARCHÍV
Zaplnená sála prevažne mladých ľudí s veľkou pozornosťou sledovala rozhovory o interrupcii, eutanázii či treste smrti vo filme Času je málo a voda stúpa. Hudba, scenár a réžia je od Ursinyho, ktorý ho však nestihol dokončiť, čo zaňho urobil jeho priateľ a spolupracovník Ivo Brachtl.
Dokument o hudobnej tvorbe Ursinyho bol prierezom koncertnej a skladateľskej činnosti, ktorú doplnili výpovede jeho spoluhráčov. Tretím filmom bolo Slovo, na motívy básne Miroslava Válka, ktorú Ursiny hudobne umocnil.
Večerný koncertný program Déja vue sa začal raritne, keď sláčikové kvarteto z Bratislavy uviedlo dve Ursinyho skladby: Apple-tree In Winter a Pod hladinou. Ďalších päť skupín počas svojho koncertu zahralo aj niečo z jeho repertoáru. A tak Ursinyho piesne ožili v prevedení Jána Ponku Dubana z Modry, bratislavských kapiel Sinker a Le payaco i pezinských skupín Karpatskí pastieri a Také oné. Finále podujatia, ktoré tretí raz organizovala občianska iniciatíva Déja vue, patrilo pražskej skupine Mínus 123 minút.
Ursiny je bratislavský rodák (1947). Absolvoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU (1973) nastúpil ako dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe. Venoval sa aj hudbe a začal v skupine Beatmen, ktorá ovplyvnená skupinou Beatles si získala veľkú popularitu i podnietila vznik skupín v ČSSR. Od roku 1966 účinkoval so skupinou Soulmen, s ktorou o rok neskôr na historickom 1. čs. beatovom festivale v pražskej Lucerne získal 1. miesto. V rokoch 1968 -1969 hrával s New Soulmen a hneď potom založil Provisorium. Tam sa stretol s klávesistom Jarom Filipom, ktorý sa stal jeho najvýznamnejším a najdlhšie pôsobiacim spoluhráčom.
V roku 1974 začal Ursiny spoluprácu s básnikom Ivanom Štrpkom. Ich rocková poézia patrí medzi najvýznamnejšie umelecké činy vo vývoji rockovej hudby v ČSSR. Koncom 70. rokov Ursiny hrával so skupinou Burčiak a neskôr opäť s Provisoriom. Ich koncerty boli čoraz zriedkavejšie, pretože hlavný protagonista bojoval s recidívou rakoviny. Posledný koncert mal 3. decembra 1994 na pražskej Vokalíze. Chorobe podľahol 2. mája 1995. (tasr)