Čo keby sa prepustení zamestnanci rozhodli zabiť svojho šéfa? Herečka Yolande Moreau hovorí, že Francúzi nad takým nápadom jasali. Aspoň v kine.
BRATISLAVA. Louise nechodí do krčmy preto, aby si dala víno alebo pivo. Zvykne do nej zájsť, pretože tam majú zapnutú telku. Niekedy vystihne rozprávkové pásmo, na kreslených strašidlách sa zvykne pobaviť. Muži pri bare sa už ani nevzrušujú, majú viac-menej jasno: jej mentálny vek neprekročil päť rokov.
Ale veď nech si myslia, nech sa mýlia. Majú šťastie, že ich si Louise nevšíma. Pretože Louise myslí len na svojho šéfa - konkrétne, rozmýšľa, ako ho zabiť.
Horšie ako zanedbaná ženaTáto nekonvenčná žena je hrdinkou francúzskeho filmu Louise-Michel, ktorý je od zajtra už aj v našich kinách. So svojimi radikálnymi plánmi to myslí úplne vážne, dokonca má podporu všetkých svojich kolegýň. „Šokujúce, však? Preto som aj po tejto úlohe tak skočila,“ vravela v rozhovore pre SME herečka Yolande Moreau. „Potom som zašla na úplne prvú projekciu a striehla na reakcie. Dobre som spravila. Ľudia jasali, šaleli, boli šťastní. Je v zásade smutné, že politika a ekonomika tak veľmi ovplyvňujú naše životy - ale zasa, je skvelé, že nejaký film ich z toho chorého vzťahu dokáže vyslobodiť.“
Yolande Moreau je dámou francúzskeho filmu. Nie je mediálnou hviezdou, ale má už dve národné ceny César. Vo filme Louise-Michel ju navliekli do škaredého sivého baloniaku a namiesto toho, aby jej make-upom zvýraznili pekné modré oči, poriadne jej zamastili vlasy. Jej Louise nevyzerá ako zanedbaná žena, vyzerá oveľa horšie. Ale vyzerá dosť dobre na to, aby sa stala vedúcou svojského robotníckeho odporu. Možno by ju oklamali v gramatike alebo matematike, ale rozhodne ju neoklame šéf, ktorý sa tvári, že zo dňa na deň musel zavrieť fabriku a presťahovať ju na východ. Kolegyniam navrhne, aby svoje odstupné neminuli, aby ho dali do spoločného banku a z neho vyplatili nájomného vraha - on že si už toho šéfa vyhľadá.
"Viem, že svet sa tak trochu usmieva, keď v správach počuje, že vo Francúzsku sa znovu štrajkovalo.
Yolande Moreau
anarchistka z filmu Louise–Michel
Nie dráma, komédia„Viem, že svet sa tak trochu usmieva, keď v správach počuje, že vo Francúzsku sa znovu štrajkovalo. Pre mňa je to však naozaj dôležité a sama svojej dcére vravím: neprestávaj byť ostražitá, ozývaj sa a stále bojuj za svoje občianske práva aj práva žien,“ vraví Moreau.
Tento film oprašuje dojemnú postavu Dona Quijota a Sancha Panzu a odkazuje na francúzsku anarchistku z 19. storočia, až záhadne silnú a odvážnu. A pritom je to súčasný príbeh, dokonca aj o zmätku identít. Yolanda Moreau vraví: „Stále sa hovorí o tom, ako vysoké pracovné tempo prehádzalo roly medzi mužmi a ženami. Mňa fascinuje ešte čosi iné. Žasnem nad tým, kam sa muži i ženy nechajú zatlačiť, aby o prácu neprišli.“
Áno, je to téma na drámu, ale nie v tomto filme. Louise-Michel je cynickou, čiernou a výbornou komédiou. Režiséri Gustave de Kervern a Benoît Delépine ju nakrútili v superľahkom tóne. Pôsobí tak, ako keby ani nebola napísaná a naaranžovaná, len sa tak deje, práve tu a teraz.
Žiadna fantáziaLouise a jej nájomný vrah Michel v nej pripomínajú nemožné poplety, úroveň ich nápadov výrazne prevyšuje ich schopnosti realizovať ich, ale kamsi ich to predsa len dovedie.
Keby sa takýto film premietal v roku 2007, diváci by mali asi jasno: v ich očiach by to bola sympatická fantázia bláznivých ľavičiarov. Ibaže sa do kín dostal o čosi neskôr. Yolande Moreau hovorí: „Vo Francúzsku sa premietal práve v čase, keď zamestnanci niektorých firiem prišli s nápadom uväzniť v kanceláriách vlastných šéfov.“
