Nič veselé. Ako žiadna Potokova kniha. A predsa veríme, že každý máme svojho baránka, ktorý sa obetoval pre nás a náš život. Zabúdame, že aj my máme byť baránkami, ktorí sa obetujú pre iných.Chaim Potok: Polnoc starých mužovPreklad Ester DanelováArtforum 2009
Našťastie, nemusíme doslovne ako milióny tých, ktorí museli. A najmä o tých Potok píše. A o tých, ktorí ich prežili a musia so všetkými svojimi činmi, bolesťami a spomienkami žiť.
Recenzia
Medzi mystičnom a realitou
Príbehy v poslednej Potokovej knihe pred smrťou spája spisovateľka Davita Dinnová - v rôznych obdobiach svojho života. Každý príbeh je iný, každý na vás dýchne inak. Po poslednom si nie ste istí ničím. Napriek tomu, že neviete, že ide o Potokovu poslednú knihu, cítite v nej koniec. Má inú atmosféru.
Prvý príbeh, v ktorom mladučká Davita tesne po vojne učí mladého európskeho žida po anglicky, a ďalší príbeh ruského príslušníka KGB zo začiatku 50. rokov sú zrozumiteľné a chápete ich posolstvo, v treťom príbehu starého učiteľa sa zrazu strácate medzi mystičnom a realitou. Netušíte, či sa Potok stotožňuje so starým učiteľom alebo starnúcou, vtedy už známou spisovateľkou Davitou.
Na obálke knihy sa píše, že „Potok vyslal svedectvo o tom, aké to je, keď vám vezmú vládu nad vlastným životom alebo sa jej v istej chvíli sami vzdáte“. Ani jeden z hrdinov Potokových príbehov sa však nevzdá. Možno sú načas v područí výčitiek - mladučký Noah preto, že jeho najbližší zomreli v koncentráku, zatiaľ čo on sa zachránil. Aj to len vďaka svojmu nadaniu.
Prebehlík na Západ, dôstojník KGB a žid Šertov v jednej osobe sa zasa zmieta medzi svojou chamtivosťou a výčitkami, ktorým už nikdy neunikne. Ale ani jeden sa nevzdáva, Noah začína nový život v novom svete, inteligentný Šertov zasa dožíva ten svoj, ale s vedomím, že sa pre všetko rozhodol sám.
Sila bez pátosu
Starý učiteľ dodáva príbehom múdrosť a tajomno zároveň. Davita prinúti učiteľa histórie znovuobjaviť jeho spisovateľský a rozprávačský talent a tým odomyká aj spomienky, na ktoré podvedome zabudol, ale aj na tie, na ktoré nechcel zabudnúť.
Príbeh to je, ako inak, podaný jednoducho, vyrozprávaný bez pátosu, balastu. A preto je silný.
