„Dnes sú úprimnosť a priamosť asi výnimočné a podozrivé," hovorí JANA KAPELOVÁ, jedna z deviatky iniciátorov výzvy Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, určenej predstaviteľom ministerstva kultúry, Slovenskej národnej galérie a kultúrnej obci. Opodstatnenosť jej názvu dokladá skúsenosťou, že reakciou na záujem otvoriť dialóg o dlhodobých problémoch verejných kultúrnych inštitúcií bolo obvinenie zo snahy získať v nich vplyv, zo zastupovania niečich záujmov a nekompetentnosti. „Ten čas síce prebehol, ale dôsledné zmeny a reformy nie."
Keby sme boli dôslední, tak tých dvadsať rokov uplynulo v novembri či decembri, prečo ste vyšli s iniciatívou „až" v januári?
„Potrebu zaktivizovať slovenskú výtvarnú scénu sme pociťovali už dlhšie. Keď v závere roka odstúpila z postu generálnej riaditeľky Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová, považovali sme to za vhodný okamih na otvorenie diskusie o SNG a o kritériách výberu nového riaditeľa. To bol prvý bod našej výzvy, ktorú sme zverejnili na špeciálnej webovej adrese https://sites.google.com/site/dvadsatrokovodneznej, kde sú všetky podrobné informácie a kde možno sledovať celý priebeh našej aktivity."
Čo sa vám nepozdáva na výberovom konaní, ktoré má byť v máji?
„Navrhujeme, aby sa sprísnili kritériá na kandidátov i komisiu, kde by dominovali domáci a zahraniční renomovaní odborníci. Ďalej navrhujeme, aby bol konkurz verejný (verejné vypočutie) a medzinárodný a aby jeho víťaz mal mandát obmedzený na päť rokov. To všetko by malo viesť v konečnom dôsledku k zvýšeniu prestíže úspešného kandidáta."
S akým ohlasom sa stretli vaše návrhy?
„Na 8. marca sme k tomu zvolali verejnú diskusiu. Stovky podpisov, ktoré dovtedy prišli pod výzvu, boli pre nás potvrdením správnosti našich návrhov i argumentom pre ministerstvo a SNG, aby sa na stretnutí zúčastnili."
Minister Marek Maďarič pozvanie neprijal, prečo?
„Zdalo sa mu, že ,žiadame' a nechceme diskutovať, pričom my sme mu poslali podrobný program s návrhmi jednotlivých bodov do diskusie s odbornou obcou. Samozrejme, vždy existuje istá obava, že výberové konanie môže byť netransparentné, preto si myslíme, že naša forma žiadostí je adekvátna. Minister si zrejme neuvedomuje vážnosť situácie. Možno je to aj tým, ako vnímame demokraciu na Slovensku, je otázne, či demokraciou je to, že sa všetci dozvieme výsledky, alebo či všetci vidíme, ako výberové konanie prebieha, ako je zložená komisia, kto sa prihlásil, aké sú kritériá. On síce neprišiel, ale prítomní boli dvaja generálni riaditelia sekcií. Slovenská národná galéria oficiálnu účasť odmietla. K téme sa vyjadrili jej zamestnanci, ktorí boli v hľadisku."
Aké bolo zdôvodnenie odmietnutia?
„Pani Bajcurová nás považuje za samozvanú internetovú skupinu, ktorej sa nemá čo spovedať. Myslím, že ako manažérka, ktorá bola vo funkcii desať rokov, mohla prísť a zúčastniť sa na verejnej diskusii. Zo stretnutia vyplynulo, že výtvarná obec má veľa otázok, ktoré by bolo dobré zodpovedať. Poverená riaditeľka Alexandra Kusá nám na osobnom stretnutí účasť odmietla s tým, že uvažuje o konkurze, a tak by jej prítomnosť na diskusii bola nefér voči ostatným uchádzačom. Takisto už mala iný program na náš dátum."
Nepresvedčili ich ani mená mnohých renomovaných výtvarníkov, kunsthistorikov, profesorov a docentov z Vysokej školy výtvarných umení podpísaných pod výzvou?
„Pravdepodobne nie, ale ak nás galéria obviňuje, že nevieme o jej reálnych problémoch, tak mohli prísť na stretnutie a o nich hovoriť. Je škoda, že si galéria myslí, že máme nejakého kandidáta, ktorého chceme pretlačiť, čo, samozrejme, nie je pravda."
Ako teda hodnotíte výsledok stretnutia?
„Bolo dôležité, že sme sa stretli, zúčastnilo sa tam okolo 80 ľudí a príspevky potvrdili, že problémy v SNG sú, či už je to štatút a právomoci riaditeľa, výstavný plán, financie, samozrejme, rekonštrukcia. Uviedli sme tam aj precedens z výberového konania na generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla v roku 2006, ktoré prebiehalo síce podľa iného zákona, ale bolo verejné. Prečo by to nemohlo ísť aj v národnej galérii?"
Takže došlo k istej zhode?
„Výtvarná obec sa zhodla, ministerstvo pristúpilo na nejaké body s tým, že zvážia, čo tam odznelo. My im ešte pošleme upravené návrhy zo stretnutia a je na ich vôli, čo budú akceptovať. Verím, že sme ich presvedčili o našej úprimnej snahe pomôcť veci, že nechceme a priori napádať SNG, len poukazovať na problémy a spoločne hľadať riešenia."
Hovoríte, že výtvarná obec sa zhodla, nie sú však aj tam rezervy?
„Samozrejme, že sú, je vôbec ťažké, aby sa výtvarníci na niečom zhodli. Práve preto sme vytvorili túto diskusnú platformu, kde sa môžu konfrontovať s inštitúciami, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Ale dejú sa aj iné veci - Ján Abelovský z aukčnej spoločnosti SOGA pred dvoma rokmi v jednom článku presne pomenoval tie problémy, o ktorých my hovoríme, a je na škodu, že nás teraz za to napáda. Dnes prichádza s tvrdením, že provinční výtvarníci kritizujú provinčnú galériu a že on chápe provinčnosť ako kvalitu. Nesúhlasíme s ním, provinčnosť vidíme ako dôsledok slabej aktivity a malého sebavedomia, a s tým sa nechceme zmieriť."
Pod vašou výzvou je podpísaných aj niekoľko významných kunsthistorikov...
„Ceníme si ich podporu, no myslíme si, že teoretická obec by mohla vytvárať vo väčšej miere kritické prostredie v komunikácii s inštitúciami, ministerstvom a hľadať riešenia."
Ďalším cieľom vašej výzvy je riešenie problému kunsthalle ako priestoru prezentácie súčasného umenia. Na 13. apríla ste zvolali stretnutie, aký je jeho program?
„Chceme tam pozvať zahraničných hostí, ktorí predstavia fungujúce modely kunsthalle vo svojich krajinách, čo môže byť prospešné aj pre prípadných uchádzačov na post generálneho riaditeľa SNG. Táto problematika je jedným z neuralgických bodov nášho výtvarného života. Kunsthalle je potrebná z prozaického dôvodu - v Bratislave chýbajú zaujímavé priestory, vhodné na vystavovanie súčasného umenia. Jej zriadenie by uvoľnilo citeľný tlak a frustráciu a pomohlo by to aj Slovenskej národnej galérii, ktorá by ju nemusela suplovať."
V čom je najväčší problém zriadenia kunsthalle?
„Hlavným problémom je vôbec dlhoročné ,naťahovanie sa o kunsthalle'. Ďalej je to vhodná budova. Predstavy využitia Domu umenia sa ukazujú nereálne, nový vhodný objekt sa dá dnes ťažko postaviť, momentálne sa javí najreálnejším riešením priestor v bývalej Jurkovičovej teplárni."
Ako sa k tomu stavia ministerstvo kultúry a Slovenská národná galéria?
„Ministerstvo už má poradnú komisiu, ktorá nadstavila všetky parametre, ako i organizačnú štruktúru na zriadenie kunsthalle. Generálny riaditeľ sekcie umenia Peter Kováč už prisľúbil účasť na stretnutí, pravda, stmeliť sa musí aj výtvarná obec, aby nebola obviňovaná, že si premrhala šancu sama."
Kto by financoval kunsthalle?
„Mala by to byť príspevková organizácia ministerstva kultúry, pričom časť financií by si zháňala sama cez sponzorov."
Povráva sa, že by kunsthalle teoreticky mohla byť zriadená v Košiciach v rámci projektu európskeho hlavného mesta kultúry 2013.
„Sú to neoficiálne, no nie nereálne predstavy. Tam by sa na jej financovaní zrejme podieľalo predovšetkým mesto."
Niekoľkí z iniciátorov vašej výzvy pôsobia v Prahe. Myslíte, že energiu na otvorenie dialógu čerpali aj z tamojšieho prostredia?
„Určite, tá inšpirácia je zjavná. Česi majú kritické myslenie na vyššej úrovni a sú oveľa akčnejší, keď sa im niečo nepáči. A neboja sa ani netradičných riešení. Aj tam sa chystá voľba riaditeľa pražskej Národnej galérie a napríklad, ak by niekto z uchádzačov chcel zmeniť charakter galérie hoci na verejnoprávnu inštitúciu, môže to mať vo svojom programe. Ktovie, možno by ani Slovenská národná galéria nemusela spadať pod ministerstvo kultúry."
