Sentimentálny gýč alebo napínavý triler? Bohužiaľ, príbeh o zavraždenom dievčatku z knihy Pevné putá je vo filmovej verzii Petra Jacksona jedným aj druhým.
Naposledy bol Peter Jackson v kinách s filmom King Kong, v ňom sme videli, že i monštrum môže byť milé a senzitívne. Dnes má Jackson nový film, a teraz nás presviedča, že celkom priateľskou a znesiteľnou môže byť smrť. V tejto teórii ho podporuje hlavná hrdinka, štrnásťročná Susie - vyzenovaným hlasom rozpráva o svojom živote po živote a poznaní, ktoré pri ňom nadobudla.
Film Pevné puto vznikol podľa rovnomenej knihy Alice Seboldovej a Peter Jackson mal šťastie, že sa k jej adaptácii dostal. V roku 2002 to bol bestseller, takže po filmových právach zatúžilo viac filmárov. Aj keď to možno nie je ten najfilmovejší materiál, lebo veď celý príbeh rozpráva obeť vraždy a to, nad čím uvažuje, patrí do kategórie mystických, ťažko predstaviteľných a nevýslovných vecí.
Prenikavé momenty
V niektorých scénach Jacksonovho filmu sa ukazuje, že to nemusel byť až taký problém. Vidno, že smrť nie je iba koncom, prípadne prechodným stavom jedného života, ale že brutálne zasahuje do životov tých druhých. Veľmi konkrétne aj nekonkrétne, logicky aj úplne záhadne a neuchopiteľne.
Názov Pevné puto odkazuje zrejme viac na vzťahy, ktoré vznikli po Susinej smrti, medzi jej mamou, otcom a sestrou. No podobne pevné zostalo aj spojenie s ňou - vždy nanovo ho dokáže vyvolať kúsok hudby, pohľad na starú hračku, vietor. Tieto momenty sú prenikavé a účinné napriek všetkej ťažkopádnosti a nemotornosti, ktorá filmové médium sprevádza. Je len škoda, že ich je málo.
Prepasený bozk
Tomuto filmu tento motív z knižky nekraľuje. Peter Jackson, kedysi autor lacných filmov obskúrnejšieho typu, si tento príbeh upravil tak, aby v ňom mohol zvýrazniť detektívnu, trilerovú linku. Odhaľovanie vraha v ňom má väčšiu dôležitosť ako vnútorná bolesť Susinej rodiny. Čosi podobné platí aj o sentimentálnej linke - Susie sa ťažko lúči s otcom, už o čosi menej s mamou a sestrou, takmer vôbec nie s bratom a vyzerá to tak, že najviac ju pritom mrzí rande s krásnym mladíkom, ktoré v deň svojej vraždy prepásla.
Ku koncu má druhú šancu, dostať od neho pusu vďaka médiu, čo je jasný dôkaz, že aj Patrick Swayze je stále živý. Ale keďže táto scéna je až v záverečnej fáze filmu, nie je to už také šokujúce. Dovtedy sa Peter Jackson stihol predviesť aj ako nešikovný fanúšik svojej vlastnej trilógie Pán prsteňov. V zúrivých farbách inscenuje čosi, čo by malo byť predstupňom k nebu: krajina s lúkou, altánkom a stromom večnosti uprostred, dúhou na obzore, prenikavým svetlom za dverami.
Ak sa niekto celý život vyhýbal porcelánovým jeleňom v obývačke, bude asi Jacksonov film pozerať s obavou a tiež s vierou, že posmrtný zážitok nebude taký neprekvapivý.
