Kurátor Galérie Cypriána Majerníka Richard Gregor vo svojich aktivitách kontinuitne sleduje problém reality a vecnosti. Na prítomnej výstave Nová zbierka sa k téme vracia so skúsenosťou takmer desiatich rokov pôsobenia v rôznych galériách a s detailným poznaním materiálu.
Vyberá si výtvarníkov, ktorí ho zaujímajú, zväčša príslušníkov avantgárd, alebo naopak z hĺbky času vyťahuje koncepty, ktoré zdanlivo svojím moralizujúcim obsahom, vzťahujúcim sa niekedy i k realite (dúfajme, že nadobro zahnaného) socializmu akoby stratili aktuálnosť, no v priestore vizuálna svojimi kvalitami otvárajú „iné priestory" .
V stretnutiach prác etablovaných výtvarníkov so zámerom sprítomnenia reality znaku (Rudo Sikora, Dezider Tóth v polohe Snehu z roku 1970) s prácami autorov z okruhu nového verizmu, vyznačujúceho sa extrémnym realizmom (Miloš Šimurda, Jozef Srna, Julián Filo, Veronika Ronaiová), dochádza ku konfrontácii názorov o potrebe a hraniciach zrkadla, ako aj o zrkadle abstrakcie.
Z inej strany do problematiky vstupuje realita intervencie a manipulácie Juraja Bartusza, či v ironických zásahoch a manipuláciách Rudolfa Filu, alebo i v tichých nepatetických zásahoch do bytových pôdorysov už spomínaného Tótha.
Tretia poloha reality, zdanlivo v rovine vizuálneho vnemu najodťažitejšia, je v Gregorovej interpretácii geometrická abstrakcia, reprezentovaná čarovnými a objavnými variáciami na geometriu Oresta Dubaya, resp. vo verejnosti známejších prácach Alojza Klimu a, samozrejme, v monumentálnej grafike Martina Sedláka.
Čo z môjho pohľadu na výstave chýba, je pripomienka diela Petra Ronaia v polohe ironizujúcich sebainterpretácií, kde presahy reality a reality videného sa miešajú s realitou individuálnej mytológie.
Autor: Hana Vaškovičová
