Výraz „Na stojáka", pod ktorým sa na stanici HBO uvádzajú záznamy z krátkych výstupov českých komikov, je pomerne trefným prekladom anglického výrazu stand-up comedy. Na Slovensku sa vhodný ekvivalent akéhosi živého „stĺpčeka" zatiaľ nenašiel.
Ako by sme totiž nazvali tých, čo sa len tak postavia k mikrofónu a začnú vykladať niečo vtipné? Trochu pravdivé, trochu zveličené, respektíve úplne pravdivo zveličené? Mohli by to byť zabávači na stojato? Tí, čo stoja, alebo nebodaj tí, čo im stojí? Popravde, obsah niektorých monológov je často práve o tom.
Overený žánerStand-up je fenomén, ktorý sa rozšíril hlavne v anglosaských krajinách. Tento typ humoru sa začal v Amerike rozvíjať už na konci 19. storočia, v Británii ešte skôr. Vtipy sa hovorili počas krízy aj v časoch vojny, aj herec Peter Sellers napríklad začínal ako armádny zabávač. V kluboch prekvitala táto forma zábavy v päťdesiatych až šesťdesiatych rokoch, veľkú popularitu získala cez viaceré televízne programy a stanice.
Verný fenoménu stand-up bol po celý svoj život napríklad Robin Williams, začínali ním aj Woody Allen či Bill Cosby.
Najznámejší
Ak si vložíte do vyhľadávača napríklad meno Michael McIntyre, spoznáte vlaňajšieho najlepšieho britského stand-up zabávača podľa British Comedy Awards. Alebo si radšej pozriete vystúpenia Russella Petersa, Kanaďana anglo-indického pôvodu, ktorý sa venuje spoločenskej satire? Možno vás bude viac baviť černošský Katt Williams?
Medzi české ikony tohto typu humoru patrí určite Iva Pazderková, ktorá sa ako „hlúpa blondína" raz pokúša navariť kuraciu polievku, inokedy komentuje chudobu na svete. Naposledy si Pazderková utiahla z kritikov, ktorí píšu, že české stand-up sa stále nevyrovná tomu americkému a celý výstup odohrala vo výbornej americkej angličtine.
Kým za starých čias bolo obecenstvo prirodzene limitované veľkosťou krčmy či klubu, posledné roky sa môžu monológy šíriť nielen televíziou či na DVD, ale aj cez internet.
Pionieri a začiatočníciAj na Slovensku vzniklo zopár miest, kde môžete prísť do baru, a popritom si vypočuť nejaké vtipnejšie alebo aj menej vtipné príhovory. „Prvé vystúpenie so zámerom robiť stand-up pripravil Pavol Seriš ešte v roku 2008," tvrdí Kamil Kollárik, ktorý s Tomášom Sotákom založil spoločnosť Expanzia s cieľom priniesť stand-up comedy na Slovensko. Prvý večer s piatimi účinkujúcimi sa mal uskutočniť v bratislavskej Hlave XXII v máji roku 2009.
Podľa Sotáka sme nemuseli v žánri stand-up na Slovensku vymýšľať nič nové. „Princíp je univerzálny, funguje všade rovnako. Jediné, čo sa mení, je jeho kultúra," hovorí.
Tých, čo sa na malé pódiá odvažujú postaviť už aj na Slovensku, môžeme pozitívne označiť za pionierov, menej pozitívne za začiatočníkov. Dali by sa istým spôsobom prirovnať k ľudovým rozprávačom, ale tu by skutočne nemalo ísť o rozprávanie sto rokov starých vtipov. Viac ako Ander z Košíc sa poetike stand-up možno kedysi približoval humor Vladimíra Menšíka či dvojíc, akú vytvorili napríklad Jiří Grossman a Miloslav Šimek.
Aká je poetika a štýl tých, ktorí to robia dnes? V Bratislave sa to dá zistiť na dvoch miestach, v Nu Spirit Clube a v Kafé Scherz. Dva pokusy má za sebou aj stand-up pod názvom Z fleku v Trnave.
Exhibicionisti?Moderátor a autor stand-up programu Silné reči Ján Gordulič robí programu reklamu na plagáte s vlastnou tvárou zvraštenou do výraznej grimasy. Silou svojho hlasu práve rozbil sklo. Takto kontroverzné by mali byť podľa definície aj „výšľapy" stand-up komikov v Nu Spirite.
V tomto formáte sa znesie aj istá politická nekorektnosť, sexizmus či iné izmy. O rómskej menšine sa napríklad jeden začínajúci komik vyjadril, že by sa zmenšila, keby si jej príslušníci uvedomili, že šukačka je práca. Ale je to ten najlepší vtip, aký sa dá vymyslieť?
„Stand-up je o otvorenom názore na život. Je to aktuálny žáner, ktorý dokáže reflektovať veci s odstupom niekoľkých hodín. Na rozdiel od mainstreamu si nedáva pred ústa servítky, je nevyberane hrubý, priamy a útočný, preto sa to ľudom páči. Je to zakázané ovocie, ktoré má každý najradšej," myslí si Marián Prevendarčík, ktorý moderoval niekoľko stand-up večerov v konkurenčnom Kafé Scherz.
Provokácia zaberá. Mladý muž zo Spišskej Novej Vsi, ktorý si nechá hovoriť Koza Bobkov, vyšiel na miniscénu Kafé Scherz len v boxerkách, ktoré mali na sebe fototlač intímnych partií Michelangelovho Dávida. Nemusel nikomu vysvetľovať, o čom bude jeho reč. „Koza Bobkov je človek, ktorý má chuť a odvahu poukazovať na veci, ktoré sú tak veľmi skutočné, až máme pocit, že patria iba do súkromných rozhovorov, nie na javisko," hovorí Tomáš Soták.
„Každý máme iný názor na to, čo je a čo nie je vtipné," dodáva. Podľa neho je však dôležité hovoriť o všetkom, pretože sme dospelí a žijeme v demokratickej krajine. „Slovenskej postkomunistickej generácii chýba jej vlastný humor."
Nie je to improvizáciaZdalo by sa, že v rámci stand-up monológov sa môžete pohybovať odnikadiaľ nikam. Ale aj v uvoľnenej klubovej atmosfére a dokonca aj po niekoľkých pivách určite oceníte nápad, štruktúru či centrálnu líniu vystúpenia.
„Profesionálny stand-up komik si svoje číslo pripravuje veľmi dôkladne. Od postupného zbierania vtipných situácií, ich formovania, štylizovania až po dôsledné skúšanie a učenie sa textu naspamäť," vysvetľuje Soták.
Nijaký nový žáner sa nemôže vyvíjať bez médií.
Novinové komentáre typu „slovenský stand-up má už prekvapivo veľké publikum, ale zúfalú úroveň," sú prvé známky jeho etablovania. Nech si však „stendapisti" robia akýkoľvek posmech z kritiky či z internetových reakcií, je zrejmé, že vedomie ostrej sledovanosti ich naštartovalo k vyšším výkonom.
Herci verzus amatériStand-up je umelecká forma, ktorá má veľmi blízko herectvu, ale často sa v nej, paradoxne, lepšie uplatnia neherci. „Neexistuje pravidlo, kto môže a kto nemôže byť takýmto komikom. Pre stand-up komika nie je dôležité, aby sa zaoberal klasickým herectvom, ale nie je to ani na škodu," myslí si Soták.
Keď sa v roku 2006 usilovalo nitrianske Divadlo Andreja Bagara dostať tento žáner na javisko cez inscenáciu hry Trevora Griffithsa Šoumeni, produkcia dosiahla menej ako desať repríz.
Za pár ostatných rokov sa situácia na Slovensku trochu zlepšila. Viktor Horján, ďalší zo zostavy Silných rečí, si voľné rozprávanie o sebe vyskúšal aj v rámci divadla GUnaGU. Ján Gordulič sa tiež môže spoľahnúť na svoje televízne skúsenosti, medzi „profesionálov" môžeme zaradiť aj Tomáša Hudáka, ktorý sa pravidelne hlási zo stránok Sme.tv.
Hudák vystúpenie stand-up komika zažil prvýkrát v jednom londýnskom klube v roku 2006. „Vtedy som si aj kúpil nahrávku dnes už zosnulého Richarda Pryora. Oslovil ma natoľko, že som si začal písať prvé vlastné materiály," spomína. Podľa neho je ešte ťažko hovoriť o slovenských talentoch, lebo stand-up u nás funguje len krátko. „Z toho, čo som videl, si určite pozornosť zaslúžia Kristína Farkašová, Katka Prevendarčíková, Jaro Abaffy či Ivan Huljak," komentuje Hudák.
K pravidelným vystupujúcim patrí ešte Ludwig Bagin.
Nový humorKatarína Prevendarčíková je zo skupinky nehercov. „Začalo ma to lákať - vyskúšať si, či budem vedieť rozosmiať publikum len tým, že budem niečo rozprávať. Tak som nabrala odvahu," opisuje táto divadelná manažérka.
„Ľudia majú radi hovorené slovo a tak verím, že tí, čo vystupujú, budú stále lepší, vtipnejší a pravdivejší, a tak bude stále viac tých, ktorí sa na stand-up budú chodiť pozerať," myslí si Prevendarčíková.
Budúcnosť vidí podobne aj jej manžel Marián: „Vzniká nová skupina divákov, ľudí s názorom, ktorých nezaujímajú seriály, bulvár a klasické repertoárové divadlo."
Stand-up by mohol byť oázou toho, čo Kornel Földvári označuje za nový humor, teda ten, ktorý nečerpá z vtipov zo starých kalendárov. Humor musí byť podľa neho intuitívny, svieži, živý a originálny, musí to byť okamžitá inšpirácia. Áno, presne taký by mal byť aj stand-up. Ak sa, samozrejme, podarí.
Pazderková: Nám Čechom už nie je nič sväté
O stand-up comedy hovoríme s herečkou Ivou Pazderkovou alias Blbou Blondínou, ktorá patrí k najvýraznejších predstaviteľkám tohto žánru v Čechách.
Aký bol Vás prvý kontakt s týmto žánrom?
"Poprvýkrát som sa s disciplínou stand-up comedy stretla pri svojom pobyte v USA. Ako herečku ma vtedy ani nenapadlo, že sa jej raz budem raz venovať."
Ako ste si vlastne vytvorili svoj štýl, akým to prechádzalo vývojom?
"O programe Na Stojáka na HBO mi povedali rodičia, išla som na konkurz skôr zo zvedavosti. Moja Blbá Blondína vznikla pri ceste na pódium, neplánovane. Proste ma to napadlo, že svoj výstup urobím takto."
Čo je najväčšia výzva, keď stojíte na javisku sama?
"Vôbec na to javisko vyliezť. "
Zažívate niekedy aj úplne nedorozumenia s publikom?
"Áno, stáva sa to, že si s publikom neporozumieme. Väčšinou preto, že práve nie som vo forme a jednoducho nie som vtipná. Ale aj to patrí k improvizácií. "
Pomáha vám to pri vašej hereckej kariére alebo vás to už naopak navždy zaradilo do istej kategórie? Je výhoda alebo nevýhoda byť známa ako Blbá Blondína?
"Výhoda i nevýhoda. Díky BB som známa, čo je úžasné, pretože som ju sama stvorila. Niekedy je ale ťažké vysvetliť, že to nie je moja jediná poloha. Čo sa týka divadla, tam sa našťastie nič nezmenilo a som obsadzovaná do veľmi rôznorodých rolí. "
Na aké tradície českého humoru chcete naviazať ?
"Tradície? To, čo robím, plynie z nejakej vnútornej potreby. Možno i preto je to pre niekoho vtipné. To je podľa mňa nadviazanie na tradíciu českého humoru, ktorý vznikal z potreby Osobnej i politickej. Nechcem robiť "humor pro humor". Snáď sa nepošmyknem. "
Je v Čechách pre tento typ humoru zázemie - herecké aj divácke ?
"Zázemie je v Čechách výborné. Češi sa smejú veľmi radi a niekedy mám pocit, že nám nič nie je sväté. "
Zuzana Uličianska
