SME
Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Stroje na hudbu

Nedávno hral v Bratislave legendárny americký gitarista Pat Metheny a vo veľkom kamióne si priviezol čosi, čo v dejinách modernej hudby nemá obdoby: orchester takmer tridsiatich mechanických nástrojov.

Carilloneur Eugen Uten pri presadzovaní kolíčkov na hracom valci zvonkohry v Bruggách z roku 1743.Carilloneur Eugen Uten pri presadzovaní kolíčkov na hracom valci zvonkohry v Bruggách z roku 1743. (Zdroj: J. Dumery)

Nedávno hral v Bratislave legendárny americký gitarista Pat Metheny a vo veľkom kamióne si priviezol čosi, čo v dejinách modernej hudby nemá obdoby: orchester takmer tridsiatich mechanických nástrojov obsluhoval sám pomocou gitary, pedálov a robotických technológií. K tomuto nápadu ho vraj inšpirovala pianola v pivnici jeho deda, ktorá ho v detstve fascinovala.

Pianola bol klavír, čo hral sám. Populárny bol koncom 19. a začiatkom 20. storočia, teda v dobe, kedy už Edison vynašiel funkčný zvukový záznam, no ten bol vtedy ešte nekvalitný a pianola ponúkala pomerne presnú interpretáciu klavírnych skladieb.

Tóny boli zaznamenané na diernom pásiku, bežiacim medzi dvoma otáčajúcimi sa valcami a tie mechanické snímače dômyselne prenášali až ku kladivkám, ktoré rozozvučali struny.

Pre nás je už ťažké predstaviť si, že by sme nemali prístroje na prehrávanie hudby, na ktorých si môžeme pustiť melódiu, aká sa nám zachce. Gramofón umožnil muziku počúvať, magnetofón nahrávať ju a walkman nosiť ju všade so sebou Toto všetko začal Edison - v 1877 vynašiel zvukový záznam.

Jediná možnosť - mašina

„Túžba ľudí po automatizovanej muzike je dlhá ako civilizácia sama," hovorí muzikológ Oskar Lehotský.
„Okrem domáceho muzicírovania a živých produkcií vlastne aj pred vynálezom Edisonovho fonografu bola len jediná možnosť, ako si vypočuť reprodukovanú hudbu - cez hudobný automat, automatofón.

Ľudská tvorivosť a vynaliezavosť v tomto nepoznala hranice a tak máme k dispozícii dochované záznamy o dômyselných zariadeniach, ktoré fungovali na rôznom princípe s jediným cieľom - prehrať hudobnú skladbu na rôznych akustických nástrojoch, samočinne, pomocou príslušného mechanizmu.

Hudobník a publicista Daniel Forró píše, že podobné snahy začali už zrejme v antike, neskôr prišli na rad zvonkohry, flašinety, orchestrióny, hracie strojčeky, pianoly a iné automatofóny riadené diernymi štítkami, pásmi alebo kolíčkovým bubnom vo funkcii ,pamäte' či hudobného nosiča."

Ľudský um

Princíp kolíčkového bubna dobre poznáme aj z hracích skriniek. Takéto, ale oveľa väčšie bubny riadili aj vežové zvonkohry s mnohými zvonmi, taká je napríklad zvonkohra v Bruggách z roku 1743 so 47 zvonmi.

hraciaskrinka.bmp

V orchestriónoch takéto valce obsluhovali aj viacero nástrojov vrátane bicích, takže zneli ako celý orchester. Flautové hodiny, pre aké komponovali aj Händel, Haydn či Mozart, zasa pracovali na princípe organu, teda mechy naháňali vzduch do píšťal.

Je ťažké predstaviť si, koľko umu museli konštruktéri vynaložiť na to, aby tieto stroje hrali rytmicky aj intonačne presne. Fascinujú aj Ladislava Sjekela, zberateľa starej aj prastarej zvukovej techniky, ktorý má okrem starých gramofónov, magnetofónov a podobných „moderných vymožeností" aj niekoľko hracích strojov.

„Dnes už máme na všetko počítače," hovorí. „Hracie stroje musel človek vymyslieť a spraviť ich úplne precízne. To je obdivuhodné, v dnešnej dobe by to asi nikto nedokázal."

Hovoriaca Turkyňa

Skutočne zlatým obdobím automatofónov bolo 16. storočie. „Toto obdobie pokroku vo filozofii, astronómii a matematike bolo tiež dobou objavov a technických vynálezov v hudbe," píše Alexander Buchner v knihe Hudební automaty.

hudobnicka.bmp

„Prebúdzajúci sa mešťanský stav založil hudobný priemysel, ktorý mal nielen bezprostredný a živý vzťah k technike, ale tiež značný vplyv na ďalší vývoj automatofonických nástrojov."

V 18. storočí sa tešila živému záujmu nielen hudba, teda aj hudobné automaty, ale aj rôzne výstrednosti, ako napríklad hovoriaci stroj prešporského rodáka Wolfganga Kempelena, ktorý napodobňoval hlas dieťaťa a vyslovoval jednoduché slová, alebo hovoriaca Turkyňa Josefa Fabera.

Obľuba hudobných automatov však pretrváva až do začiatku 20. storočia, pričom ich dejiny úzko súvisia s dejinami hodinárstva. Stručne povedané - kde sa robili kvalitné hodiny, tam konštruovali aj dobré automatofóny.

Vtedy a dnes

Princíp hracích strojov sa zdá svetelné roky vzdialený od moderných digitálnych technológií, ale je to iba klam.

Aj automatofóny pracujú vlastne na princípe dvojkovej sústavy - žiaden impulz je nula, kolíček, ktorý zavadí o pliešok alebo tiahlo, je jednotka. Na veľmi zaujímavú podobnosť upozorňuje muzikologička Edita Bugalová: „Pohľad na 1000-násobnú zväčšeninu CD-disku vizuálne pripomína systém kódov na zvukových nosičoch obdobia mechanických hudobných nástrojov".

Historické hudobné automaty sú dôkazom ľudského umu, tie moderné samohrajky barových hudobníkov sú skôr symbolom neumenia, niektorí takíto hráči sú prezývaní „keksíkari", lebo strčia do nástroja „keksík", teda pamäťový modul s prednahratými skladbami, a tvária sa, že hrajú. Niekdajšie flašinety mali pôvab, tie moderné sú podvod.

Analógia medzi históriou a súčasnosťou je aj v ďalšej veci: tvorcom počítačovej hudby často vyčítajú, že hudbu nekomponujú, ale iba skladajú z dielcov.

orchestrion.bmp

„Raz som zažil takú scénku," spomína hudobný skladateľ Jozef Vlk. „Nájomný barový hudobník skrytý za svoj syntetizátor hral barové rytmy pre prísediace tri, či štyri stoly v obrovskej kaviarni a počas hry zaspal. A ja som ho videl, ako za tým veľkým nástrojom spí a počul som, ako hudba vychádzajúca z tej mašiny ďalej bez neho hrá. Bola už noc, tak prečo by nevyužil technológiu? Aj tak to nikoho nezaujímalo."

Flašinet bol vynikajúci vynález, ale iba na istý čas. Hranice kreativity sa však predsa len posúvajú ďalej a počítačové aplikácie priniesli celý vesmír aplikácií, ktoré môžete skúšať roky a aj tak nevyčerpáte ich možnosti. Tie moderné mašinky môžu obsluhovať už len takí kompetentní ´flašinetisti´, ktorí sa dokážu zorientovať v možnostiach softvéru, majú víziu a vkus.

„Když máš v chalupě orchestrión, nevadí že do ní fičí," spieval kedysi Waldemar Matuška v skladbe k seriálu Chalupári.

Orchestrióny, flašinety, hracie stroje a strojčeky, to je svet, ktorý sa už nikdy nevráti, napriek aktivitám ľudí ako Metheny. Je to však svet fascinujúci a stojí za bližšie zoznámenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 636
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 717
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 020
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 493
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 293
  6. Po Slovensku na motorke 6 172
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 6 133
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 322
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 273
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 764
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Martin Dúbravka dostáva gól z penalty v zápase Slovensko - Švédsko na ME vo futbale (EURO 2020 / 2021).

Jediný gól zápasu padol z penalty.


Sportnet a 1 ďalší 59m
Martin Dúbravka pred penaltou v  zápase Slovensko - Švédsko na EURO 2020 (2021).

Pozrite si hodnotenie Slovákov v zápase so Švédmi.


Juraj Berzedi 18m

Predsedníčka súdu si s rebelujúcim zamestnancom nevedela dať rady.


3 h

Neprehliadnite tiež

Fotograf Martin Tiso.

Má rád modelky, ktoré pochopili, čo je ich robota.


3 h
Caryl Churchillová

Navnadiť, pozvať a varovať


7 h
Výtvarník Peter Uchnár.

V Danubiane vystavuje ilustrácie z Veľkej knihy slovenských rozprávok.


11 h
Milan Ondrík ako Ingmar Bergman v inscenácii Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana), ktorá bude mať premiéru v SND 18. júna.

Divadelné prázdniny si pre pandémiu skrátia.


17. jún