Pošepky rozprávať, pošepky udávať

Kniha britského historika Orlanda Figesa sa sústredí na životy obyvateľov Sovietskeho zväzu.

Súkromný život v Stalinovom Rusku mal mnohé obmedzenia, medzi základné pravidlá prežitia patrilo nič nehovoriť. Alebo aspoň šepkať.

Za posledné dvadsaťročie máme relatívne slušný zoznam odbornej i umeleckej literatúry o období stalinizmu. Spomeňme klasické diela ruských autorov Dmitrija Volkogonova (Triumf a tragédia) či Roja Medvedeva (Stalin a stalinizmus), alebo diela neruských autorov ako Robert Conquest, Amy Knightová, Anna Applebaumová, Allan Bullock, Simon Sebag Montefiore a ďalší. V tomto základnom výpočte nesmie chýbať meno britského historika Orlanda Figesa.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pohľad za veľkú ideológiu

Jeho nový titul Šeptem (vyd. Beta Dobrovodský, 2009) dokladá, že Figes je originálnym autorom, ktorý dokáže pracovať nielen s klasickým výskumným materiálom, ale vie sa orientovať aj v komplikovanom teréne tzv. orálnej histórie. Nestiera pritom hranice medzi historickou objektivitou a autentickou subjektivitou, ba je schopný obe línie veľmi účelne prepojiť. A keďže je zručným publicistom, v súhre to prispieva k vysokému štandardu diela, k jeho vedeckej hodnovernosti a súčasne čitateľskej príťažlivosti.

Originalita knihy spočíva v snahe pozrieť sa „za" ideológiu, zobraziť stalinizmus cez osobné výpovede a individuálne svedectvá ľudí. Hľadá „spôsoby, akými stalinizmus vstúpil do ľudských myslí a sŕdc", ale aj príčiny, ako je možné, že stalinský teror zapustil v spoločnosti také hlboké korene a z miliónov slušných ľudí urobil udavačov, komplicov neprávostí a spoluvinníkov teroru. V tejto súvislosti je v podtitule knihy (Súkromný život v Stalinovom Rusku) istý paradox, keďže jej hlavnou témou je niečo (súkromie), čo v podstate v Stalinovom Rusku neexistovalo.

Úbohý sovietsky človek

Osud za osudom defilujú v tejto knihe obrazy ľudskej skazy, bezhraničnej brutality, znásilňovania elementárnej ľudskej citlivosti, ktoré názorne ilustrujú apokalyptickú tragédiu formovania tzv. sovietskeho človeka ako bytosti bez práva na súkromie, sebaúctu a na vnútorný život. Takýto človek potom vytvoril aj nám dôverne známu spoločnosť mlčiacich konformistov, zlomených pokrytcov, ľahostajných kariéristov a vypočítavých farizejov, ktorí, ako autor cituje z tajného denníka ruského prozaika Michaila Prišvina, „sa naučili tak šikovne skrývať zmysel toho, čo hovorili, že čoskoro úplne zabudli, ako hovoriť pravdu."

Základnou komunikačnou stratégiou sa stáva šepkanie: pošepky sa zdieľajú dôvernosti, ktoré nemá počuť ucho štátu, ale pošepky sa podávajú aj udania. Napokon, akoby aj sám ruský jazyk bol na niečo také pripravený, keďže koreň slova je spoločný pre výraz šeptun (ten, čo udáva) a aj pre výraz šeptuščij (ten, čo šepká).

Falošná morálna vina

Figes cez osudy konkrétnych ľudí (v popredí sleduje hlavne osud popredného stalinistického publicistu a básnika Konstantina Simonova a jeho rodiny) dokumentuje, ako stalinistický režim postupne miesto slnečného štátu vybudoval tyraniu. Bola postavená na všeobecnom špehovaní, morálnej korupcii, nedôvere a masovom udávaní. V dôsledku ustavičného tlaku všadeprítomnej propagandy a atmosfére strachu sa v ľuďoch vytvoril absurdný pocit morálnej viny, mravného zlyhania, ba až národnej zrady, ak by začali slobodne kriticky rozmýšľať.

Práve toto bremeno falošnej morálnej viny, ktoré si mnohí ľudia v sebe niesli ako dedičstvo stalinizmu ešte dlhé roky po všetkých tých odmäkoch a odhaleniach kultu osobnosti, je jedným z kľúčových prvkov Figesovej knihy.
Ľudia akoby sa báli, že keď nahlas vyslovia svoje pravdy, stanú sa vyvrheľmi spoločnosti, najmä ak ešte stále nezmizli všetky tiene nacionalizmu a veľmocenského šovinizmu. Paradoxom pritom je, že v drvivej väčšine ide o ľudí, ktorí neboli odporcami režimu, skôr naopak. Je v tom, isteže, aj veľká dávka ruského fatalizmu, ale aj - ba možno najmä - hlboká rodová pamäť spoločnosti ľudí, ktorí si zvykli žiť v strachu: zo štátu, zo susedov, z príbuzných a najhoršie - zo seba samých.

V neslobodnej krajine sa rodia neslobodní ľudia, tak by mohlo znieť vari trochu banálne posolstvo tejto knihy. V danom historickom i spoločenskom kontexte má však aj zdanlivo banálna pravda explozívny poznávací účinok.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 888
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 214
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 065
  4. Najužitočnejšia appka 7 042
  5. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 260
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 520
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 866
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 305
  9. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 3 897
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 876

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.

Dnes Píše Matúš Ritomský

Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru

Naozaj nás Čaputová a Štefunko ohrozujú rovnako ako Kotleba?

Neprehliadnite tiež

Lipa: Pri džezákoch som nezaváhal. Chcem ukázať ešte veľa dobrej hudby

Prečítajte si tipy speváka z tohto ročníka festivalu.

Herečka Šencová: Pre tehotenstvo som musela spomaliť, už nie som ako víchor

Jedna z hlavných postáv seriálu Som mama v rozhovore pre SME.

Nevedeli, koho vychovali. Raketový nástup Timothée Chalameta nie je náhoda

Hviezda romance Daj mi svoje meno dostala rolu po boku Steva Carella.

Začína sa prehliadka najlepších festivalových filmov

Organizátori Be2Can vybrali 12 filmov.