Príliš ľahká absurditka

Pre Laca Keratu sú absurdity všedného dňa celoživotnou láskou. Registruje a zobrazuje ich svojskou optikou, vychutnáva si vždy tú banálnejšiu stránku javov či konfliktov, ktorým iní pripisujú dôležitú, až osudovú váhu. Vždy vyberá také jednotlivosti, ktoré by podľa vlastnej intuície mali byť všeobecne známe, či aspoň poznateľné. Preto viac pozornosti venuje detailom javov, ako ich komplexnejšej projekcii.

V texte Fantázia, ktorý uviedol v divadle LUDUS, sa spolieha, že administrovanie akéhokoľvek zadania je pre väčšinu z nás procesom notoricky známym. Asi preto hre pridáva podtitul Fascikliáda. Je jedno, o čom rozhodujú členovia Keratovej výberovej komisie. Dôležité je, ako sa s „úlohou" i s kolegami vyrovná každý jej člen. Aj preto autorovi viac záleží na dostatočne typologickej rôznorodosti hrdinov. Lebo typológia postáv je tu základným zdrojom komiky.

Autor ich tak vyhranil, že ich vzájomné stretnutia nemôžu vyznieť inak ako veselo. Extravagantná dáma, sebavedomá individualistka, malicherná panička, exaltovaná intelektuálka, sebavedomý šéf, ustráchaný puntičkár, tajomný individualista - to sú ľudia, na ktorých doľahla úloha rozhodnúť o závažnej veci.

Kerata pokračuje v pohrávaní sa s absurditkami všedného dňa aj v inscenácii. Za všetky fóriky spomeňme luster z kancelárskych lámp, ktorý v istom okamihu zasiahne do mizanscény. Scénograf Juro Kuchárek však ponúkol aj ďalšie možnosti - ním vyberaný kancelársky mobiliár má komický potenciál. V podobnom duchu riešil kostýmy aj Martin Kotúček. Apartná parochňa exaltovanej intelektuálky na vozíčku je asi najvýraznejším artefaktom.

Hra dáva hercom dosť priestoru na tvorbu figúrok, na zvýrazňovanie verbálneho humoru obsiahnutého v texte i na vytváranie gagov. Herci pod Keratovým vedením sa na malých plôškach postavičiek s humorom inscenácie vyrovnali so cťou. Balansujú na hrane vážneho realistického herectva, ktoré vďaka nadhľadu premieňajú do vtipných výstupčekov.

Ak však Keratovej hre i inscenácii predsa len niečo chýba, tak je to veľká záverečná pointa, ktorá by celému kaleidoskopu postavičiek a ich drobných prekáračiek dala váhu zásadnej spoločenskej výpovede. Škoda. Fantázia pobaví, no osviežujúce zamrazenie diváka pri záverečnom potlesku medzi lopatkami nepošteklí...