BRATISLAVA. Osobnosť a tvorba vynikajúcej maďarskej konceptualistky a konštruktivistky Dóry Maurer (1937) je neodlučiteľne spojená s dramatickým vývojom východoeurópskych avantgárd od konca 60. rokov.
Jej biografia konceptuálnej umelkyne sa viaže k osudom tejto tvorby tak, ako sa sprvoti sformovala v myšlienkových priestoroch Viedne, Budapešti či Poľska, a súvisela tiež s avantgardným pohybom okolo Jiřího Valocha v Brne a s dianím okolo Klubu konkretistov na konci šesťdesiatych rokov v Prahe. Spolu s manželom Tamásom Gayorom sa prihlásili v Prahe k vyhláseniu Charty 77, čím si „zabezpečili" zákaz vstupu do Československa.
V Maďarsku, ktoré bolo v tých rokoch viac pokrokové a otvorené novým smerovaniam, však pripravovali prezentácie umelcov z Československa. Bola to napríklad výstava grafík antropomorfných architektúr Jozefa Jankoviča - Maurerovej rovesníka - v Szépmüvészeti múzeu v Budapešti, či prehliadka fotografií z akcií Petra Štemberu alebo výstava Biely priestor v bielom priestore Stana Filku, Miloša Lakyho a Jana Zavarského, ktoré boli u nás zakázané.
Výstava v Galérii Z nazvaná Presahy približuje Dóru Maurer ako umelkyňu, ktorá sa sformovala do dnešnej podoby po ére experimentálnych filmov a konceptuálnej fotografie. Presahy v jej poňatí sú multidimenzionálne geometrické útvary zdanlivo bez ambícií niesť presahujúce významy. Ide o kompozície z upínacích platní formovaných do rôznych útvarov a v rôznej farebnosti, ktoré sú ďalej vrstvené do rozmanito posúvaných a presúvaných priestorov, akoby si autorka chcela vyskúšať elementárne možnosti farby.
Názov výstavy Presahy podnecuje divákov na určité myšlienkové pochody - kým skúmajú, čo sa to vlastne prekračuje, pomocou foriem a farieb nachádzajú úplne iné slovné asociácie.
