O treťom albume virtuálnej skupiny Gorillaz, ktorý sa volá Plastic Beach sme písali minulý týždeň, ale s každým ďalším počúvaním je jasné, že reči o jednej z nahrávok roka nie sú len marketingovou bublinou, ktorú si vysníval či v rámci PR rozširuje sám vydavateľ.
Damon Albarn a Jamie Hewlett natlačili do nového pokračovania svojho projektu toľko silných nápadov a výborných hostí, že je stále o čom písať. Je to najlepšia nahrávka Gorillaz vôbec - najpestrejšia aj najprepracovanejšia. V sedemnástke skladieb si azda každý nájde minimálne jednu. Klasický orchester, etno šmrncnuté grimeom, retrosynthpop, atmosférické disco, pseudocountry, rapperské rapotačky, melancholické soulové nápevy, nezameniteľné hlasy z rôznych generácií (Lou Reed, Snoop Dogg, Mos Def, Bobby Womack, Yukimi Nagano), nadupané i dojímavé pasáže.
Takto vymenované za sebou to vyzerá dosť divoko, no na cédečku to skvele funguje. Gorillaz sú teraz naj.
Autor: her
