ĽUDIA A UDALOSTI

Ľudí poslal na Mesiac aj za dinosaurami

„Bolo jasné, že nejde o obyčajné svetlo. Obluda, ponorená niekoľko metrov pod hladinou, vydávala intenzívnu, ale nevysvetliteľnú žiaru,“ predstavil Jules Verne čitateľom ponorku Nautilus kapitána Nema.

Jules Verne svojich hrdinov poslal na Mesiac aj pod hladinu mora.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Otec modernej sci­fi zomrel 24. marca 1905.

História človeka je príbeh. Aj keď niektoré teórie tvrdia, že časy príbehov sú dávno za nami, nie je to pravda. Príbehy sú veci, ktorými sa denne obklopujeme, príbehom veríme a správame sa podľa nich. A príbehy - hocako jednoduché - si vždy a s radosťou pozrieme v kine či prečítame v knihách.

Vo svojej najčistejšej forme sú takéto príbehy literárnou fantastikou. Kedysi to boli ľudové mýty a rozprávky, dnes horory, fantasy alebo sci-fi. Na začiatku cesty k takýmto moderným fantastickým príbehom však stáli dvaja ľudia: Brit Herbert George Wells a Francúz Jules Gabriel Verne.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nový svet

Antické mýty sú plné nadprirodzených udalostí. Takéto rozprávania však neboli vždy len prepisom ľudových bájí, Lukianos zo Samosaty už v druhom storočí uvažoval o ceste na Mesiac. No sci-fi, kombinácia vedy a výmyslov, mohla vzniknúť až vtedy, keď sa prirodzenou súčasťou spoločnosti stalo novoveké poznanie.

Zrazu platila Newtonova mechanika, príroda prestávala byť čímsi posvätným, Darwin prišiel s teóriou prírodného výberu a o zjavených pravdách náboženstva sa otvorene diskutovalo. Vtedy sa objavil aj mladík z prístavného mesta Nantes, najstarší z piatich súrodencov, ktorého už od malička fascinovalo cestovanie a objavy, ďaleké plavby loďami i fantáziou. Volal sa Jules Verne.

Cesta pod morskou hladinou

„Rok 1866 poznačila zvláštna udalosť. (...) Od istého času sa totiž viacero lodí stretlo na mori s čímsi obrovským, s dlhým, vretenovitým, niekedy aj svetielkujúcim predmetom, väčším a rýchlejším ako veľryba.“ Takýmito slovami sa začína Dvadsaťtisíc míľ pod morom, asi najznámejší a najobľúbenejší vedecko-fantastický román Jula Verna. Putovanie profesora Aronnaxa v ponorke Nautilus kapitána Nema opisuje fascinujúcu cestu v komplikovanom podmorskom stroji.

V devätnástom storočí pritom nik netušil, že podmorské pevnosti sa raz stanú bežnou súčasťou armád vyspelých štátov.

Verne si však ponorku úplne nevymyslel. Keď navštevoval školu Petit séminaire de Saint-Donatien, pravdepodobne sa stretol aj s vynálezcom Brutusom de Villeroi. Tento francúzsky inžinier už v roku 1833 zostrojil svoju prvú malú ponorku a pravdepodobne ju rovnako ako Robert Fulton o tri desiatky rokov skôr nazval Nautilus. Práve tá zrejme Jula inšpirovala k predstave stroja, ktorý desil námorníkov v jeho slávnej knihe.

Napokon, práve spájanie známeho s vymysleným a domýšľanie známych vedeckých poznatkov bolo typickým Verneho postupom. Zvykol študovať odborné i popularizačné magazíny, zaujímala ho geológia i inžinierstvo. Dokázal tak z primitívnej ponorky urobiť veľkolepý podmorský stroj či z vojenského dela prostriedok na cestu na Mesiac.

Dôležitý vydavateľ

Verne mal byť pôvodne právnikom. Viac ako právo ho však zaujímali literárne dobrodružstvá. Spoznal sa so spisovateľmi ako Victor Hugo či Alexander Dumas, spočiatku sa mu však neveľmi darilo. Vydavatelia jeho knihy odmietali ako odvážne, neuveriteľné a niekedy aj príliš nudné či vedecké.

V roku 1862 však mal šťastie. Zoznámil sa s vydavateľom Pierrom-Julom Hetzelom. Ten už vydával Huga, ale aj Charlesa Baudelaira či Emila Zolu.

Aj on spočiatku Verneho rukopisy, podobne ako mnohí vydavatelia pred ním, odmietol. Vraj Jules v nich ešte nedosiahol potrebnú autorskú úroveň a mal by na nich popracovať. Hetzel sa mu však rozhodol pomôcť a spolu doladili román Päť týždňov v balóne.

Ten sa potom stal takým úspechom, že vydavateľ ponúkol Vernemu exkluzívnu zmluvu na dvadsať rokov, v ktorej sa Verne zaviazal napísať dve knihy ročne. To ho zabezpečilo na zvyšok života. Nasledovať tak mohli ďalšie populárne knihy ako Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní.

Predpovedal techniku

Jules Verne však nebol len šikovným autorom textov na pobavenie francúzskej mondénnej spoločnosti.

Podobne ako neskôr napríklad Arthur C. Clarke predpovedal mnohé budúce objavy. V jeho knihách sa objavuje tank i skafander, uvažuje o diaľkových letoch balónmi či kozmických výpravách, jeho postavy používajú rôzne komunikačné zariadenia.

Paradoxne, titul zakladateľa modernej sci-fi mu mohol vziať náš autor. Deväť rokov pred Verneho Cestou na Mesiac napísal Gustáv Reuss Hviezdovedu alebo Životopis Krutohlava. Gemerský učenec Krutohlav v ňom na Mesiac putoval v balóne a neskôr začal stavať šarkana, na ktorom precestoval slnečnú sústavu.

Text - napísaný v gemerskom nárečí, keďže Reuss neuznával štúrovskú slovenčinu - však spisovateľ nepublikoval a zverejnenia sa dočkal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Otcom modernej literárnej fantastiky sa tak stal Jules Verne.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 874
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 706
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 687
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 610
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 102
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 276
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 636
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 063
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 985
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 024

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.

SVET

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.

Neprehliadnite tiež

Košice predbehli Londýn. V amfiteátri už videli novú verziu slávnej Žltej ponorky

V slovenských titulkoch filmu našiel Miro Žbirka nepresnosti.

Iron Maiden: Vďaka ich vzdoru padol aj Berlínsky múr

Na pražskom koncerte britskej legendy sa strieľalo z muškety s českou vlajkou.

Marián Čekovský: Oproti Lasicovi som neskúsený kocúr, čo prská na všetky strany

Hudba nie je to, čo tu verbálne natrepe, ale čo v hlave zostane navždy zakódované.