ĽUDIA A UDALOSTI

Ľudí poslal na Mesiac aj za dinosaurami

„Bolo jasné, že nejde o obyčajné svetlo. Obluda, ponorená niekoľko metrov pod hladinou, vydávala intenzívnu, ale nevysvetliteľnú žiaru,“ predstavil Jules Verne čitateľom ponorku Nautilus kapitána Nema.

Jules Verne svojich hrdinov poslal na Mesiac aj pod hladinu mora.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Otec modernej sci­fi zomrel 24. marca 1905.

História človeka je príbeh. Aj keď niektoré teórie tvrdia, že časy príbehov sú dávno za nami, nie je to pravda. Príbehy sú veci, ktorými sa denne obklopujeme, príbehom veríme a správame sa podľa nich. A príbehy - hocako jednoduché - si vždy a s radosťou pozrieme v kine či prečítame v knihách.

Vo svojej najčistejšej forme sú takéto príbehy literárnou fantastikou. Kedysi to boli ľudové mýty a rozprávky, dnes horory, fantasy alebo sci-fi. Na začiatku cesty k takýmto moderným fantastickým príbehom však stáli dvaja ľudia: Brit Herbert George Wells a Francúz Jules Gabriel Verne.

Nový svet

Antické mýty sú plné nadprirodzených udalostí. Takéto rozprávania však neboli vždy len prepisom ľudových bájí, Lukianos zo Samosaty už v druhom storočí uvažoval o ceste na Mesiac. No sci-fi, kombinácia vedy a výmyslov, mohla vzniknúť až vtedy, keď sa prirodzenou súčasťou spoločnosti stalo novoveké poznanie.

Zrazu platila Newtonova mechanika, príroda prestávala byť čímsi posvätným, Darwin prišiel s teóriou prírodného výberu a o zjavených pravdách náboženstva sa otvorene diskutovalo. Vtedy sa objavil aj mladík z prístavného mesta Nantes, najstarší z piatich súrodencov, ktorého už od malička fascinovalo cestovanie a objavy, ďaleké plavby loďami i fantáziou. Volal sa Jules Verne.

Cesta pod morskou hladinou

„Rok 1866 poznačila zvláštna udalosť. (...) Od istého času sa totiž viacero lodí stretlo na mori s čímsi obrovským, s dlhým, vretenovitým, niekedy aj svetielkujúcim predmetom, väčším a rýchlejším ako veľryba.“ Takýmito slovami sa začína Dvadsaťtisíc míľ pod morom, asi najznámejší a najobľúbenejší vedecko-fantastický román Jula Verna. Putovanie profesora Aronnaxa v ponorke Nautilus kapitána Nema opisuje fascinujúcu cestu v komplikovanom podmorskom stroji.

V devätnástom storočí pritom nik netušil, že podmorské pevnosti sa raz stanú bežnou súčasťou armád vyspelých štátov.

Verne si však ponorku úplne nevymyslel. Keď navštevoval školu Petit séminaire de Saint-Donatien, pravdepodobne sa stretol aj s vynálezcom Brutusom de Villeroi. Tento francúzsky inžinier už v roku 1833 zostrojil svoju prvú malú ponorku a pravdepodobne ju rovnako ako Robert Fulton o tri desiatky rokov skôr nazval Nautilus. Práve tá zrejme Jula inšpirovala k predstave stroja, ktorý desil námorníkov v jeho slávnej knihe.

Napokon, práve spájanie známeho s vymysleným a domýšľanie známych vedeckých poznatkov bolo typickým Verneho postupom. Zvykol študovať odborné i popularizačné magazíny, zaujímala ho geológia i inžinierstvo. Dokázal tak z primitívnej ponorky urobiť veľkolepý podmorský stroj či z vojenského dela prostriedok na cestu na Mesiac.

Dôležitý vydavateľ

Verne mal byť pôvodne právnikom. Viac ako právo ho však zaujímali literárne dobrodružstvá. Spoznal sa so spisovateľmi ako Victor Hugo či Alexander Dumas, spočiatku sa mu však neveľmi darilo. Vydavatelia jeho knihy odmietali ako odvážne, neuveriteľné a niekedy aj príliš nudné či vedecké.

V roku 1862 však mal šťastie. Zoznámil sa s vydavateľom Pierrom-Julom Hetzelom. Ten už vydával Huga, ale aj Charlesa Baudelaira či Emila Zolu.

Aj on spočiatku Verneho rukopisy, podobne ako mnohí vydavatelia pred ním, odmietol. Vraj Jules v nich ešte nedosiahol potrebnú autorskú úroveň a mal by na nich popracovať. Hetzel sa mu však rozhodol pomôcť a spolu doladili román Päť týždňov v balóne.

Ten sa potom stal takým úspechom, že vydavateľ ponúkol Vernemu exkluzívnu zmluvu na dvadsať rokov, v ktorej sa Verne zaviazal napísať dve knihy ročne. To ho zabezpečilo na zvyšok života. Nasledovať tak mohli ďalšie populárne knihy ako Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní.

Predpovedal techniku

Jules Verne však nebol len šikovným autorom textov na pobavenie francúzskej mondénnej spoločnosti.

Podobne ako neskôr napríklad Arthur C. Clarke predpovedal mnohé budúce objavy. V jeho knihách sa objavuje tank i skafander, uvažuje o diaľkových letoch balónmi či kozmických výpravách, jeho postavy používajú rôzne komunikačné zariadenia.

Paradoxne, titul zakladateľa modernej sci-fi mu mohol vziať náš autor. Deväť rokov pred Verneho Cestou na Mesiac napísal Gustáv Reuss Hviezdovedu alebo Životopis Krutohlava. Gemerský učenec Krutohlav v ňom na Mesiac putoval v balóne a neskôr začal stavať šarkana, na ktorom precestoval slnečnú sústavu.

Text - napísaný v gemerskom nárečí, keďže Reuss neuznával štúrovskú slovenčinu - však spisovateľ nepublikoval a zverejnenia sa dočkal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Otcom modernej literárnej fantastiky sa tak stal Jules Verne.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vzorový byt v projekte Nobelova
  2. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  3. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  4. Zábavný aj sebavedomý
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  7. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  8. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  1. Vzorový byt v projekte Nobelova
  2. Vlastníci bytov sa zatiaľ požiarnym zábranám vyhýbajú
  3. Nový Country Manager Operations IMMOFINANZ na Slovensku
  4. Registrácia partnerov verejného sektora v praxi
  5. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  6. Nový Ružinov na Bajkalskej má za sebou prvý rok
  7. Slováci budú lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  8. Eurokomisárka Věra Jourová navštívila EU v Bratislave
  9. Gyncare, správna adresa, kde pomáhajú v zrodení nového života
  10. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 20 000
  2. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 7 160
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 6 504
  4. Ako vyzerajú dnešní otroci? 4 917
  5. Gamifikácia: Nový hit v učení finančnej gramotnosti na ZŠ 4 532
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 018
  7. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare 3 751
  8. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 138
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 3 002
  10. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 2 753

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Rok nádeje pre maniakov a vrahov. Niektorí sa môžu dostať na slobodu

Zločinci odsúdení na smrť majú šancu dostať sa na slobodu. Čo sa deje za múrmi ruského Alcatrazu?

DOMOV

Právnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

KOMENTÁRE

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia sú však stále tu.

KULTÚRA

Dobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan má 50 a je čistý. To poznamenalo nový Depeche Mode.

Neprehliadnite tiež

Byť depešákom. Stav, ktorý už dnes nikto nepochopí

Rozhlasový redaktor chodieval v čiernom tričku a čiernych rifliach. Tie časy sú preč.

Laco Lučenič o Depeche Mode: Vždy dokázali, že sú skvelá kapela

Briti porazili múry socializmu, Lučenič ich počúval v Poľskom stredisku.

Dobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan bude mať 55 a je čistý. Čo ponúka nový album Depeche Mode?

Rozhovor

Prečo žijeme, keď nakoniec zomrieme? Pozor na takúto otázku

Francúzska režisérka nakrútila skvelý film o prekonávaní kríz. V hlavnej úlohe s Isabelle Huppertovou.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop