ĽUDIA A UDALOSTI

Ľudí poslal na Mesiac aj za dinosaurami

„Bolo jasné, že nejde o obyčajné svetlo. Obluda, ponorená niekoľko metrov pod hladinou, vydávala intenzívnu, ale nevysvetliteľnú žiaru,“ predstavil Jules Verne čitateľom ponorku Nautilus kapitána Nema.

Jules Verne svojich hrdinov poslal na Mesiac aj pod hladinu mora.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Otec modernej sci­fi zomrel 24. marca 1905.

História človeka je príbeh. Aj keď niektoré teórie tvrdia, že časy príbehov sú dávno za nami, nie je to pravda. Príbehy sú veci, ktorými sa denne obklopujeme, príbehom veríme a správame sa podľa nich. A príbehy - hocako jednoduché - si vždy a s radosťou pozrieme v kine či prečítame v knihách.

Vo svojej najčistejšej forme sú takéto príbehy literárnou fantastikou. Kedysi to boli ľudové mýty a rozprávky, dnes horory, fantasy alebo sci-fi. Na začiatku cesty k takýmto moderným fantastickým príbehom však stáli dvaja ľudia: Brit Herbert George Wells a Francúz Jules Gabriel Verne.

Nový svet

Antické mýty sú plné nadprirodzených udalostí. Takéto rozprávania však neboli vždy len prepisom ľudových bájí, Lukianos zo Samosaty už v druhom storočí uvažoval o ceste na Mesiac. No sci-fi, kombinácia vedy a výmyslov, mohla vzniknúť až vtedy, keď sa prirodzenou súčasťou spoločnosti stalo novoveké poznanie.

Zrazu platila Newtonova mechanika, príroda prestávala byť čímsi posvätným, Darwin prišiel s teóriou prírodného výberu a o zjavených pravdách náboženstva sa otvorene diskutovalo. Vtedy sa objavil aj mladík z prístavného mesta Nantes, najstarší z piatich súrodencov, ktorého už od malička fascinovalo cestovanie a objavy, ďaleké plavby loďami i fantáziou. Volal sa Jules Verne.

Cesta pod morskou hladinou

„Rok 1866 poznačila zvláštna udalosť. (...) Od istého času sa totiž viacero lodí stretlo na mori s čímsi obrovským, s dlhým, vretenovitým, niekedy aj svetielkujúcim predmetom, väčším a rýchlejším ako veľryba.“ Takýmito slovami sa začína Dvadsaťtisíc míľ pod morom, asi najznámejší a najobľúbenejší vedecko-fantastický román Jula Verna. Putovanie profesora Aronnaxa v ponorke Nautilus kapitána Nema opisuje fascinujúcu cestu v komplikovanom podmorskom stroji.

V devätnástom storočí pritom nik netušil, že podmorské pevnosti sa raz stanú bežnou súčasťou armád vyspelých štátov.

Verne si však ponorku úplne nevymyslel. Keď navštevoval školu Petit séminaire de Saint-Donatien, pravdepodobne sa stretol aj s vynálezcom Brutusom de Villeroi. Tento francúzsky inžinier už v roku 1833 zostrojil svoju prvú malú ponorku a pravdepodobne ju rovnako ako Robert Fulton o tri desiatky rokov skôr nazval Nautilus. Práve tá zrejme Jula inšpirovala k predstave stroja, ktorý desil námorníkov v jeho slávnej knihe.

Napokon, práve spájanie známeho s vymysleným a domýšľanie známych vedeckých poznatkov bolo typickým Verneho postupom. Zvykol študovať odborné i popularizačné magazíny, zaujímala ho geológia i inžinierstvo. Dokázal tak z primitívnej ponorky urobiť veľkolepý podmorský stroj či z vojenského dela prostriedok na cestu na Mesiac.

Dôležitý vydavateľ

Verne mal byť pôvodne právnikom. Viac ako právo ho však zaujímali literárne dobrodružstvá. Spoznal sa so spisovateľmi ako Victor Hugo či Alexander Dumas, spočiatku sa mu však neveľmi darilo. Vydavatelia jeho knihy odmietali ako odvážne, neuveriteľné a niekedy aj príliš nudné či vedecké.

V roku 1862 však mal šťastie. Zoznámil sa s vydavateľom Pierrom-Julom Hetzelom. Ten už vydával Huga, ale aj Charlesa Baudelaira či Emila Zolu.

Aj on spočiatku Verneho rukopisy, podobne ako mnohí vydavatelia pred ním, odmietol. Vraj Jules v nich ešte nedosiahol potrebnú autorskú úroveň a mal by na nich popracovať. Hetzel sa mu však rozhodol pomôcť a spolu doladili román Päť týždňov v balóne.

Ten sa potom stal takým úspechom, že vydavateľ ponúkol Vernemu exkluzívnu zmluvu na dvadsať rokov, v ktorej sa Verne zaviazal napísať dve knihy ročne. To ho zabezpečilo na zvyšok života. Nasledovať tak mohli ďalšie populárne knihy ako Cesta do stredu Zeme, Dvadsaťtisíc míľ pod morom či Cesta okolo sveta za osemdesiat dní.

Predpovedal techniku

Jules Verne však nebol len šikovným autorom textov na pobavenie francúzskej mondénnej spoločnosti.

Podobne ako neskôr napríklad Arthur C. Clarke predpovedal mnohé budúce objavy. V jeho knihách sa objavuje tank i skafander, uvažuje o diaľkových letoch balónmi či kozmických výpravách, jeho postavy používajú rôzne komunikačné zariadenia.

Paradoxne, titul zakladateľa modernej sci-fi mu mohol vziať náš autor. Deväť rokov pred Verneho Cestou na Mesiac napísal Gustáv Reuss Hviezdovedu alebo Životopis Krutohlava. Gemerský učenec Krutohlav v ňom na Mesiac putoval v balóne a neskôr začal stavať šarkana, na ktorom precestoval slnečnú sústavu.

Text - napísaný v gemerskom nárečí, keďže Reuss neuznával štúrovskú slovenčinu - však spisovateľ nepublikoval a zverejnenia sa dočkal až v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Otcom modernej literárnej fantastiky sa tak stal Jules Verne.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  2. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  4. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  6. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  10. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  1. Posledná šanca na Nobelovu cenu
  2. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  3. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  4. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  5. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  6. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  7. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  9. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  10. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 11 860
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 648
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 3 874
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 680
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 400
  6. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 3 251
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 199
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 022
  9. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 949
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 2 006

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.

TECH

Stres a kapusta. Ako chuťové bunky čriev reagujú na podráždenie

Tieto veci dráždia vaše črevá najviac.

DOMOV

Je to nespravodlivé, zdravotníci sa boja o platy

Štát bude opäť oddlžovať nemocnice.

Neprehliadnite tiež

Zomrel švédsky herec Michael Nyqvist známy z trilogie Milénium

Majiteľ množstva hereckých ocenení podľahol rakovine pľúc.

O Princov archív sa vedú spory. Ktovie, či ho budeme počuť

Z tisícok nezverejnených nahrávok vznikol korporátny chaos.

PÍŠE NATAŠA HOLINOVÁ

Nie je pravda, že kto mlčí, si koleduje

Ad: Po filme Špina zostáva pocit propagandy. (Takto sa recenzia nerobí)

ROZHOVOR

Žiadny z nich to neľutuje. Bývalí riaditelia televízie sa vyspovedali

Boli medzi nimi básnik aj bubeník. Dostali slovo vo filme Boli pri tom.