Neil Young má aj iné starosti, ako hrať na záverečnom olympijskom ceremoniáli. Otvára svoje archívy a postupne ich bude vydávať vo veľkých boxoch. Jeden je už vonku, obsahuje piesne z rokov 1963 – 1972 a aj film Journey Through The Past, ktorý nakrútil.
Jeden nevie, čo si o ňom myslieť. Neil v ňom vystupuje spolu zo svojimi kolegami z Buffalo Springfield, občas koncertujú, navštevujú rádiá, nacvičujú v nejakej šope, alebo sa prechádzajú po krajine. A občas okomentujú politiku.
Pozoruhodným konceptom je, že v pravidelných intervaloch sa medzi týmito zábermi zjavuje čerstvý laureát, ešte s čiapkou aj diplomom. Raz sa pozerá na industriálne mesto v pozadí, inokedy stojí pred kasínom, rozbitým motorestom, alebo ho ktosi vyhodí z auta na púšti. Je zbitý a zakrvavený.
Čím viac sa na tento film pozeráte, tým menej mu rozumiete. Nádejou je, že ani Nel Young nerozumel - keď sedel v lese, fajčil a ujedal maliny, možno rozmýšľal nad prejavmi Nixona a lámal si hlavu nad tým, prečo si bývalé deti revolúcie pýtajú peniaze za to, že spievajú o mieri.
