Atentát na Heydricha bol jediným úspešným na vysoko postaveného nacistu počas celej vojny. Vzniklo o tom niekoľko kníh aj filmov, téma zostáva príťažlivou aj po takmer sedemdesiatich rokoch.
V českom filme Protektor, ktorý dnes prichádza aj do našich kín, jedna postava na úteku od milenky ukradne bicykel práve v čase, keď v rozhlase znie správa o atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha. Jeden z páchateľov ušiel z miesta činu na bicykli... Zatiaľ čo film hovorí o ríšskom protektorovi len nepriamo, v krátkom čase po sebe vyšli dva romány od Čechoameričana Marka Slouku a Francúza Laurenta Bineta, v ktorých zohráva Heydrich oveľa dôležitejšiu úlohu.
Debutujúci učiteľ
Tridsaťsedemročný Binet sa s vojnovým udalosťami v protektoráte bližšie zoznámil až na Slovensku, keď vyučoval francúzštinu dôstojníkov na vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. V postave Jozefa Gabčíka bolo na atentáte zastúpené aj Slovensko a mladého Francúza s kladným vzťahom k literatúre to priviedlo k napísaniu svojho prvého románu.
Má nezvyčajný názov, vyše štyristo strán a získal zaň Gouncourtovu cenu za debut. Hlavná cena sa udeľuje až na jeseň, v priebehu roka okrem toho oceňujú aj románových debutantov, autorov noviel, poézie a životopisných kníh. Odmena spojená s touto cenou je skôr symbolická, jej renomé však výrazne pomáha marketingu knihy.
Binetov román má názov HHhH, čo bola Heydrichova prezývka medzi členmi SS. Je to skratka slov Himmlers Hirn heisst Heydrich (Himmlerov mozog sa volá Heydrich). Heydrich mal niekoľko ďalších výstižných prezývok ako „pražský mäsiar“, „kat“ či „blonďaté zviera“. Bol šéfom gestapa, hlavným plánovačom vyhladenia Židov, šéfom tajnej služby a protektorom Čiech a Moravy.
Román ho sleduje od mladosti a nezabúda ani na dohady o tom, či náhodou nemal židovské korene. „Neviem, prečo Bruno Heydrich, Reinhardov otec, bol antisemitom. Naopak viem, že ho považovali za vtipkára... Napokon, hovorilo sa, že jeho vtipy sú také smiešne, že nemôže nebyť Židom.“
Autor si nie je istý, či je román tou najlepšou formou, ako opísať Heydricha a akciu Antropoid riadenú z Londýna, a tak začína ospravedlnením, že si dovolil zjednodušiť reálne postavy na románových hrdinov. Zároveň sa priznáva k fascinácii atentátom.
Protektorátna láska
To zrejme platí aj o inom autorovi. Rozprávač románu Marka Slouka s názvom Viditeľný svet, ktorý pred dvoma rokmi vyšiel aj v češtine, je synom českých emigrantov v Amerike. Pátra po milostnej epizóde svojej matky počas vojnového protektorátu. Príbeh sa točí okolo atentátu na Heydricha, aj keď v ňom je výrazný práve milostný motív. Slouka predpokladá, že čitateľ dobre pozná reálie, jeho román s troma dejovými líniami podľa kritikov trpí nevyváženosťou. Matka podvádza rozprávačovho otca s mužom, ktorý je zapojený do jednej z najrizikovejších akcií protifašistického odporu, ale nikto neprejavuje skutočné emócie.
