Slovenské národné divadlo zajtra uvádza premiéru hry Stalo sa prvého septembra na motívy rovnomenného románu. Je to len jeden z mnohých úspechov knihy Pavla Rankova.
BRATISLAVA. Po poviedkových knihách vydal pred rokom Pavol Rankov svoj prvý román. Naplnil ním toľkokrát spomínané volanie po veľkom slovenskom románe, ktorý by využil našu históriu, a zároveň by zaujal čitateľov.
Dlho očakávaný román
V slovenskej ponovembrovej literatúre sa objavilo prekvapivo málo pokusov zachytiť naše moderné dejiny. Jeden z najvydarenejších pokusov neprišiel od etablovaných klasikov, ale od autora mladšej generácie narodeného v roku 1964. Stačilo pritom, aby počúval príbehy svojho otca a jeho priateľov.
Paradoxom je, že túto knihu napísal autor s bulharskými koreňmi a vyšiel v slovensko-maďarskom vydavateľstve Kalligram. Román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) dostal vlani Cenu Európskej únie za literatúru, cenu Nadácie Tatra banky za umenie aj Cenu čitateľov denníka SME v súťaži Anasoft litera.
Objavilo sa už druhé slovenské vydanie a celkový náklad dosiahol päťtisíc kusov, čo je pri dnešnej úrovni predaja pôvodnej tvorby malý zázrak. V trojtisícovom náklade na budúci mesiac vychádza aj český preklad. Ako hovorí Tomáš Reichel, riaditeľ brnianskeho vydavateľstva Host, knihu si vybrali jednoducho preto, že je dobrá.
„Nevyberali sme tak, že by sme chceli vydať Slováka. Je v jednej edícii s nemeckými, francúzskymi alebo poľskými autormi. Je to čítavo, svižne a inteligentne napísaný román, ktorý rozpráva o historických udalostiach, ktoré sme mali so Slovákmi spoločné, a je o všeobecne ľudských problémoch, ktoré máme spoločné všetci. "
Priateľský štvoruholník
Rankovov román má to, čo je v slovenskej literatúre veľmi vzácne - neutápa sa v intelektuálnych exhibíciách a čo je ešte dôležitejšie, má silný príbeh. Odohráva sa v rozmedzí rokov 1938 až 1968 a zobrazuje príbehy štyroch priateľov. Začína sa v čase, keď majú traja kamaráti trinásť rokov a zaujme ich Mária, dievča výnimočnej krásy, ktorej však kniha prisúdi dosť pasívnu úlohu a výraznejšie ju nechá prehovoriť až v poslednej kapitole románu. Hlavným, ale zďaleka nie jediným miestom udalostí, sú etnicky zmiešané Levice.
Skupinka kamarátov tvorí malú demografickú vzorku tamojšej predvojnovej populácie, jeden je Žid, ďalší Maďar, tretí Čech. Rok, keď sa kniha začína, je na dlhé roky posledným, keď pre panujúci režim nie je takéto zmiešané priateľstvo prekážkou.
„Dvadsiate storočie nie je v súlade so zdravým rozumom," tvrdí Rankov. Svojim hrdinom naložil na plecia možno až priveľa dejín, neznesiteľné by to však bolo iba vtedy, ak by počet hlavných postáv ešte viac zredukoval. V románe nájdeme takmer všetko, čo nám dejiny nadelili, odtrhnutie južnej časti krajiny od vojnového slovenského štátu, oslobodzovanie Červenou armádou, sovietske povojnové čistky, reslovakizáciu, útek do Palestíny, komunistický prevrat a inscenované procesy, kult osobnosti aj jeho odhalenie, Štátnu bezpečnosť, politický odmäk, viacnásobnú emigráciu aj návrat z nej.
Okolo tragicky krásnej a trochu schematickej femme fatale krúžia traja muži v modifikovanej múdrosti o tom, že kde sa bijú dvaja, nemusí vyhrať tretí. Každá kapitola je epizódou z jedného roku, našťastie, z hrdinov nie sú iba postavičky ilustrujúce veľké dejiny, aj keď tie sa s nimi kruto pohrávajú.
Tvrdý oriešok pre divadlo
Divadelné spracovanie stálo pred problémom, ako to množstvo postáv a príbehov zredukovať do dvoch hodín. Do dramatizácie knihy sa pustil jej autor Pavol Rankov. Na scénu pustil iba štyroch hercov, pospájal či úplne vynechal niektoré motívy, napísal nový záver a úplne vyškrtol časté sexuálne scény, vďaka čomu sú jediné perverznosti, ktoré v hre zostali, iba politické .
Rankov nie je historik a ako hovorí, jeho vzdelanie v tejto oblasti sa končí strednou školou, kde sa ešte učil z komunistických učebníc. Napriek tomu je jeho román prínosom aj z tohto hľadiska, pretože to s reflexiou našich dejín dodnes viazne. Ako hovorí, pri čítaní úryvkov z románu v zahraničí sa stretáva s menej prekvapenými reakciami. „Na rozdiel od našich ľudí, ktorí sa ešte stále pýtajú - naozaj sa aj toto dialo?"
