Knihy nežerú len červíky

V piatok sa skončil Týždeň knižníc. V sobotu ráno sa tisíce detí zobudili na improvizovaných lôžkach vo viac ako sto dvadsiatich knižniciach na Slovensku. Prežili Noc s Andersenom.

Deti, ktoré čítajú, majú lepšiu slovnú zásobu.(Zdroj: FOTO SME/ Ján Krošlák)

Včera sa skončil Týždeň knižníc. Dnes ráno sa tisíce detí zobudili na improvizovaných lôžkach vo viac ako sto dvadsiatich knižniciach na Slovensku. Už desiaty rok sa stalo tradíciou organizovanie takzvaných Nocí s Andersenom. Deti si mohli vychutnať knižnice v netypickom dennom čase s hrami a súťažami. A s čítaním, samozrejme.

Pred Centrálnou knižnicou na Pionierskej ulici v Bratislave stoja dva stromy. Tento rok k nim pribudol ďalší. Všetky tri majú meno Fabularis Anderseni. Prečo? Pretože boli zasadené pri príležitosti Noci s Andersenom, ktorú tu pravidelne organizujú.

Sú síce mladé, ale raz za rok pri významných príležitostiach zarodia. Cukríky. „Je to celé o hre," hovorí Jana Vozníková, vedúca služieb. „Zabávať sa musia návštevníci knižnice aj my knihovníci. Len potom to má význam."

Čítanie je dobrodružstvo


Podujatie, ktoré už dostalo medzinárodné rozmery, pochádza z Uherského Hradišťa. Dve knihovníčky, pani Hanáčková a Nová, nechali v roku 2000 prespať dvadsať detí v priestoroch svojej knižnice.

Podujatie sa rozrástlo, v minulom roku sa uskutočnilo dokopy na asi 850 miestach v Česku, Slovensku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a Slovinsku. U nás sa minulý rok do akcie zapojilo štyritisíc detí.

„Ide o to, aby deti pochopili, že čítanie je dobrodružstvo. Deti, ktoré čítajú knihy, majú oveľa lepšiu slovnú zásobu a sú vnímavejšie," hovorí Silvia Stasselová, vedúca knižnice a infocentra na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.

Stasselová je aj predsedníčkou Spolku slovenských knihovníkov a Slovensko zastupuje aj v medzinárodných organizáciách. Hovorí, že knižnice sú jednými z mála inštitúcií, ktoré si obhájili nezastupiteľnú úlohu a poslanie v civilizácii.

Mladá generácia si podľa nej myslí, že všetko sa dá vyhľadať na internete cez Google, ale ide aj o kvalitu a zdroj informácií, a tu hrajú knižnice veľkú úlohu vo svojom klasickom poňatí, teda ako miesto pre štúdium.

Nie je to len požičovňa


Aby moderná knižnica obstála v dnešnej dobe internetu a multimédií, nesmie byť len požičovňou kníh, ale miestom, kde sa dejú zaujímavé veci.

chlapcikroskal.bmp

„Noc s Andersenom je skvelá. S deťmi sa hráme, čítame si, po knižnici hľadáme poklad - Andersenove knižky, pričom im pomáhajú aj naozajstní policajti, potom ideme aj do múzea. Je to zábava. Ale nie jediná. Stále sa snažíme niečo vymýšľať. Podujatia, stretnutia či literárne a výtvarné súťaže, ktoré sú veľmi obľúbené. Na každý mesiac je vyhlásená jedna literárna téma a víťazné práce vyjdú v zborníku," hovorí spisovateľka Veronika Šikulová z pezinskej Malokarpatskej knižnice.

„Keď mi po materskej dovolenke volali, či nenastúpim, lebo sa uvoľnilo miesto, bola som prekvapená," spomína. „Postupom času som nazhromaždila svoje vlastné knižky a úplne som pozabudla, že takáto inštitúcia ešte existuje." Ponuku prijala a stala sa nadšenou knihovníčkou.

Byť vtiahnutý do príbehu


Podobné nadšenie zdieľa aj Jana Vozníková z Centrálnej knižnice v Bratislave. Jej mama bola v tejto knižnici zamestnaná, tak tu, medzi knihami, vyrastala. A pocity očarenia všetkými príbehmi chce deťom vrátiť. Začínajú už od dvoch rokov.

„Máme vlastného maskota, múdreho červíka s okuliarmi, ale nežerie knihy, ale rožky s maslom a lízanky. Deti mu nosia desiate, už je celý zafúľaný. Mám pocit, že medzi rodičmi začína byť in, keď dieťa chodí do knižnice."

Vozníková hovorí o interaktívnych čítaniach, kde sú deti vtiahnuté do príbehu ako jeho postavy. „Potom na mňa na ulici pokrikujú - hej, ty zlá mačka, veď ťa potrestali!" A to už viem, že prečítali knihu doma do konca. Lebo u nás s čítaním knižky len začneme a potom si ju deti vezmú domov, kde si už samy musia prečítať, ako to dopadlo.


V knižnici sa robí aj interproduktívne čítanie, kde si deti niečo vyrábajú na základe textu. Alebo zážitkové čítanie, kde si vytvárajú príbehy vyskladané z niekoľkých úryvkov. „Môže to byť zamerané na inakosť, lásku, priateľstvo, podrazy medzi kamarátmi a podobne. Záujem o takéto čítania je obrovský, niekedy ani nestíhame."

Komunitné centrum


„Prioritou každej knižnice je vychovávať malých a mladých čitateľov, pretože len takto sa dajú spoľahlivo získať čitateľské návyky," myslí si knihovníčka Veronika Burčíková z Mestskej knižnice v Modre.

„Knižnica by mala byť miestom stretnutí a spoločných aktivít. Napríklad pre deti je zaujímavé, keď sa niektoré vyučovacie hodiny konajú v knižnici." Akcie organizujú aj pre najmenšie deti už od materskej školy.

detiinternettasr.bmp


Samozrejme, nechýba ani internet, ktorý je už povinnou súčasťou knižníc. „Ak má knižnica obstáť v modernej dobe, musí sa stať komunitným centrom," hovorí Anna Gašparovičová, riaditeľka pezinskej Malokarpatskej knižnice. „Radi k nám chodia seniori, pre ktorých robíme internetové kurzy. Starší ľudia sú po deťoch druhá vďačná skupina návštevníkov knižníc, pretože majú viac času na čítanie."


Gašparovičová zdôrazňuje, že internet a informačné technológie sú konkurenciou knižníc len na prvý pohľad. Dnes musia byť ich organickou súčasťou. Riaditeľka sa teší, že v tomto roku po niekoľkých rokoch poklesu návštevnosti počet registrovaných čitateľov aj výpožičiek narástol. „Určite sú za tým naše početné aktivity. Zaujímavý a obľúbený je napríklad Literárny kolotoč v zámockom parku, čítania spisovateľov."

Neistá budúcnosť?

„Keď v histórii niektorý štát dobyl druhý štát, bolo vždy jednou z prvých vecí, že zničili knižnice," hovorí Ernest Huska, riaditeľ Miestnej knižnice v Petržalke. „Tak to bolo, keď Španieli prepadli Mexiko, Arabi Egypt, Nemci Ukrajinu a Poľsko. Knižnice sú totiž súčasťou identity národa, jeho intelektuálnej infraštruktúry a každý dobyvateľ chce práve toto zlikvidovať."


V poslednom čase sa veľmi frekventovane hovorí o čítačkách a elektronických knihách. Čítačka je ľahké elektronické zariadenie veľkosti knihy, do pamäte ktorého sa zmestí až tisíc kníh. Nezobrazujú sa na displeji, ale na elektronickom papieri, veľmi podobnom skutočnej tlači.


Práve toto, a nie internet, sa zdá ako potenciálne silná konkurencia papierových kníh. Človek si bude môcť cez internet stiahnuť text, zaplatiť ho, dať ho do čítačky a čítať.


„Čo to spraví s knižnicami, nikto nevie. Čítačky sú zatiaľ relatívne drahé, stoja okolo 250 eur, ale to tak neostane. Knižnice možno budú viac radiť, čo vlastne čítať. Knihovníci by tak boli informačnými poradcami, ktorí čitateľom pomáhajú zorientovať sa v záľahe literatúry. No a knižnice sa budú zrejme viac orientovať na hodnoty, teda publikácie, ktoré sa nebudú dať natiahnuť do čítačiek," hovorí riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave, spisovateľ Juraj Šebesta.


Internet sa stal rýchlo konkurenciou papierových novín, lebo tam ide o čerstvosť informácií. Situácia s elektronickými knihami je podľa Šebestu trochu iná.

„Stále si myslím, že je jednoduchšie si knihu chytiť, prelistovať, niečo z nej prečítať ako stláčať nejaký gombík. Ale možnože sa mi to zdá len teraz. Možnože knihy sa stanú v budúcnosti niečím, ako je vinylová platňa, teda luxusnou záležitosťou pre znalcov. Dnes nenájdete nikoho, kto by vám vedel povedať, ako bude vyzerať verejná knižnica o desať rokov. Závisí to od vývoja technológií, ale aj od čitateľských návykov."

Čo hovorí výskum

V Bratislavskom kraji sa knižnice zapojili do výskumu, ktorý mal vytvoriť obraz o deťoch, ich čitateľských návykoch a pozadiach, na základe ktorých vznikli. Na výskume sa zúčastnilo 1515 detí z 38 škôl - ôsmakov, deviatakov a druhákov na stredných školách. Dotazník mal 50 otázok.

Vyplynulo z neho, že počas školského dňa nečíta knihy 45,9 percenta respondentov a 25,7 percenta respondentov číta menej ako 15 minút denne. Len 14 percent detí vôbec chodí do nejakej knižnice.

Po uverejnení výskumu sa ozvali hlasy, ako to ide s našou inteligenciou dolu vodou a zároveň protihlasy, že panika nie je namieste, lebo deti čítajú - len nie knižky a že ide predsa o médium, nie o obsah.

Na druhej strane, pred štyrmi rokmi prebehol výskum PIRLS 2006, mapovali sa čitateľské návyky štvrtákov v 40 krajinách. Slovensko skončilo na poslednom mieste. Takmer polovica detských respondentov zo Slovenska povedala, že príbehy a romány nečíta nikdy, prípadne takmer nikdy.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 739
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 619
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 483
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 424
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 076
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 047
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 651
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 485
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 278
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 220

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

EKONOMIKA

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

Neprehliadnite tiež

Pre hudobníkov sa blížia Vianoce. Toto sú najočakávanejšie albumy do konca roka

Bolo to niekoľko plodných mesiacov. Môže to potvrdiť Beck, U2 alebo Jana Kirschnerová.

Juraj Lehotský: Rodičia často strácajú niečo, čo by ich mohlo robiť šťastnejšími

Režisér filmu Nina hľadá vo svojich filmoch paralely k vlastnému životu.

Zarába rekordne veľa, ale žije ako vojak. Stačilo, hovorí Madonna

Trvá dvadsať minút, kým jej po koncerte prestane pískať v ušiach.

Slovensko bude o Oscara súťažiť s Čiarou

Americká akadémia uvidí príbeh nelegálneho pašeráka Adama.