SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

Knihy nežerú len červíky

V piatok sa skončil Týždeň knižníc. V sobotu ráno sa tisíce detí zobudili na improvizovaných lôžkach vo viac ako sto dvadsiatich knižniciach na Slovensku. Prežili Noc s Andersenom.

Deti, ktoré čítajú, majú lepšiu slovnú zásobu.Deti, ktoré čítajú, majú lepšiu slovnú zásobu. (Zdroj: FOTO SME/ Ján Krošlák)

Včera sa skončil Týždeň knižníc. Dnes ráno sa tisíce detí zobudili na improvizovaných lôžkach vo viac ako sto dvadsiatich knižniciach na Slovensku. Už desiaty rok sa stalo tradíciou organizovanie takzvaných Nocí s Andersenom. Deti si mohli vychutnať knižnice v netypickom dennom čase s hrami a súťažami. A s čítaním, samozrejme.

Pred Centrálnou knižnicou na Pionierskej ulici v Bratislave stoja dva stromy. Tento rok k nim pribudol ďalší. Všetky tri majú meno Fabularis Anderseni. Prečo? Pretože boli zasadené pri príležitosti Noci s Andersenom, ktorú tu pravidelne organizujú.

Sú síce mladé, ale raz za rok pri významných príležitostiach zarodia. Cukríky. „Je to celé o hre," hovorí Jana Vozníková, vedúca služieb. „Zabávať sa musia návštevníci knižnice aj my knihovníci. Len potom to má význam."

Čítanie je dobrodružstvo


Podujatie, ktoré už dostalo medzinárodné rozmery, pochádza z Uherského Hradišťa. Dve knihovníčky, pani Hanáčková a Nová, nechali v roku 2000 prespať dvadsať detí v priestoroch svojej knižnice.

Podujatie sa rozrástlo, v minulom roku sa uskutočnilo dokopy na asi 850 miestach v Česku, Slovensku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku a Slovinsku. U nás sa minulý rok do akcie zapojilo štyritisíc detí.

„Ide o to, aby deti pochopili, že čítanie je dobrodružstvo. Deti, ktoré čítajú knihy, majú oveľa lepšiu slovnú zásobu a sú vnímavejšie," hovorí Silvia Stasselová, vedúca knižnice a infocentra na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.

Stasselová je aj predsedníčkou Spolku slovenských knihovníkov a Slovensko zastupuje aj v medzinárodných organizáciách. Hovorí, že knižnice sú jednými z mála inštitúcií, ktoré si obhájili nezastupiteľnú úlohu a poslanie v civilizácii.

Mladá generácia si podľa nej myslí, že všetko sa dá vyhľadať na internete cez Google, ale ide aj o kvalitu a zdroj informácií, a tu hrajú knižnice veľkú úlohu vo svojom klasickom poňatí, teda ako miesto pre štúdium.

Nie je to len požičovňa


Aby moderná knižnica obstála v dnešnej dobe internetu a multimédií, nesmie byť len požičovňou kníh, ale miestom, kde sa dejú zaujímavé veci.

chlapcikroskal.bmp

„Noc s Andersenom je skvelá. S deťmi sa hráme, čítame si, po knižnici hľadáme poklad - Andersenove knižky, pričom im pomáhajú aj naozajstní policajti, potom ideme aj do múzea. Je to zábava. Ale nie jediná. Stále sa snažíme niečo vymýšľať. Podujatia, stretnutia či literárne a výtvarné súťaže, ktoré sú veľmi obľúbené. Na každý mesiac je vyhlásená jedna literárna téma a víťazné práce vyjdú v zborníku," hovorí spisovateľka Veronika Šikulová z pezinskej Malokarpatskej knižnice.

„Keď mi po materskej dovolenke volali, či nenastúpim, lebo sa uvoľnilo miesto, bola som prekvapená," spomína. „Postupom času som nazhromaždila svoje vlastné knižky a úplne som pozabudla, že takáto inštitúcia ešte existuje." Ponuku prijala a stala sa nadšenou knihovníčkou.

Byť vtiahnutý do príbehu


Podobné nadšenie zdieľa aj Jana Vozníková z Centrálnej knižnice v Bratislave. Jej mama bola v tejto knižnici zamestnaná, tak tu, medzi knihami, vyrastala. A pocity očarenia všetkými príbehmi chce deťom vrátiť. Začínajú už od dvoch rokov.

„Máme vlastného maskota, múdreho červíka s okuliarmi, ale nežerie knihy, ale rožky s maslom a lízanky. Deti mu nosia desiate, už je celý zafúľaný. Mám pocit, že medzi rodičmi začína byť in, keď dieťa chodí do knižnice."

Vozníková hovorí o interaktívnych čítaniach, kde sú deti vtiahnuté do príbehu ako jeho postavy. „Potom na mňa na ulici pokrikujú - hej, ty zlá mačka, veď ťa potrestali!" A to už viem, že prečítali knihu doma do konca. Lebo u nás s čítaním knižky len začneme a potom si ju deti vezmú domov, kde si už samy musia prečítať, ako to dopadlo.


V knižnici sa robí aj interproduktívne čítanie, kde si deti niečo vyrábajú na základe textu. Alebo zážitkové čítanie, kde si vytvárajú príbehy vyskladané z niekoľkých úryvkov. „Môže to byť zamerané na inakosť, lásku, priateľstvo, podrazy medzi kamarátmi a podobne. Záujem o takéto čítania je obrovský, niekedy ani nestíhame."

Komunitné centrum


„Prioritou každej knižnice je vychovávať malých a mladých čitateľov, pretože len takto sa dajú spoľahlivo získať čitateľské návyky," myslí si knihovníčka Veronika Burčíková z Mestskej knižnice v Modre.

„Knižnica by mala byť miestom stretnutí a spoločných aktivít. Napríklad pre deti je zaujímavé, keď sa niektoré vyučovacie hodiny konajú v knižnici." Akcie organizujú aj pre najmenšie deti už od materskej školy.

detiinternettasr.bmp


Samozrejme, nechýba ani internet, ktorý je už povinnou súčasťou knižníc. „Ak má knižnica obstáť v modernej dobe, musí sa stať komunitným centrom," hovorí Anna Gašparovičová, riaditeľka pezinskej Malokarpatskej knižnice. „Radi k nám chodia seniori, pre ktorých robíme internetové kurzy. Starší ľudia sú po deťoch druhá vďačná skupina návštevníkov knižníc, pretože majú viac času na čítanie."


Gašparovičová zdôrazňuje, že internet a informačné technológie sú konkurenciou knižníc len na prvý pohľad. Dnes musia byť ich organickou súčasťou. Riaditeľka sa teší, že v tomto roku po niekoľkých rokoch poklesu návštevnosti počet registrovaných čitateľov aj výpožičiek narástol. „Určite sú za tým naše početné aktivity. Zaujímavý a obľúbený je napríklad Literárny kolotoč v zámockom parku, čítania spisovateľov."

Neistá budúcnosť?

„Keď v histórii niektorý štát dobyl druhý štát, bolo vždy jednou z prvých vecí, že zničili knižnice," hovorí Ernest Huska, riaditeľ Miestnej knižnice v Petržalke. „Tak to bolo, keď Španieli prepadli Mexiko, Arabi Egypt, Nemci Ukrajinu a Poľsko. Knižnice sú totiž súčasťou identity národa, jeho intelektuálnej infraštruktúry a každý dobyvateľ chce práve toto zlikvidovať."


V poslednom čase sa veľmi frekventovane hovorí o čítačkách a elektronických knihách. Čítačka je ľahké elektronické zariadenie veľkosti knihy, do pamäte ktorého sa zmestí až tisíc kníh. Nezobrazujú sa na displeji, ale na elektronickom papieri, veľmi podobnom skutočnej tlači.


Práve toto, a nie internet, sa zdá ako potenciálne silná konkurencia papierových kníh. Človek si bude môcť cez internet stiahnuť text, zaplatiť ho, dať ho do čítačky a čítať.


„Čo to spraví s knižnicami, nikto nevie. Čítačky sú zatiaľ relatívne drahé, stoja okolo 250 eur, ale to tak neostane. Knižnice možno budú viac radiť, čo vlastne čítať. Knihovníci by tak boli informačnými poradcami, ktorí čitateľom pomáhajú zorientovať sa v záľahe literatúry. No a knižnice sa budú zrejme viac orientovať na hodnoty, teda publikácie, ktoré sa nebudú dať natiahnuť do čítačiek," hovorí riaditeľ Mestskej knižnice v Bratislave, spisovateľ Juraj Šebesta.


Internet sa stal rýchlo konkurenciou papierových novín, lebo tam ide o čerstvosť informácií. Situácia s elektronickými knihami je podľa Šebestu trochu iná.

„Stále si myslím, že je jednoduchšie si knihu chytiť, prelistovať, niečo z nej prečítať ako stláčať nejaký gombík. Ale možnože sa mi to zdá len teraz. Možnože knihy sa stanú v budúcnosti niečím, ako je vinylová platňa, teda luxusnou záležitosťou pre znalcov. Dnes nenájdete nikoho, kto by vám vedel povedať, ako bude vyzerať verejná knižnica o desať rokov. Závisí to od vývoja technológií, ale aj od čitateľských návykov."

Čo hovorí výskum

V Bratislavskom kraji sa knižnice zapojili do výskumu, ktorý mal vytvoriť obraz o deťoch, ich čitateľských návykoch a pozadiach, na základe ktorých vznikli. Na výskume sa zúčastnilo 1515 detí z 38 škôl - ôsmakov, deviatakov a druhákov na stredných školách. Dotazník mal 50 otázok.

Vyplynulo z neho, že počas školského dňa nečíta knihy 45,9 percenta respondentov a 25,7 percenta respondentov číta menej ako 15 minút denne. Len 14 percent detí vôbec chodí do nejakej knižnice.

Po uverejnení výskumu sa ozvali hlasy, ako to ide s našou inteligenciou dolu vodou a zároveň protihlasy, že panika nie je namieste, lebo deti čítajú - len nie knižky a že ide predsa o médium, nie o obsah.

Na druhej strane, pred štyrmi rokmi prebehol výskum PIRLS 2006, mapovali sa čitateľské návyky štvrtákov v 40 krajinách. Slovensko skončilo na poslednom mieste. Takmer polovica detských respondentov zo Slovenska povedala, že príbehy a romány nečíta nikdy, prípadne takmer nikdy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  2. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 5 390
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 234
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 990
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 855
  5. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 620
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 913
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 769
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 512
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  2. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  3. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  5. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  6. Katarína Chudá: Marc Chagall: Ruský žid, ktorý pobúril Francúzov
  7. Viera Polakovičová: Svetová premiéra diela Matúša Wiedermanna v Paríži
  8. Katarína Chudá: Artemisia Gentileschi: maliarka, ktorá dokázala neuveriteľné
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 200
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 851
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 360
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 992
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 3 787
  6. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 728
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 3 448
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 111
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu