Článok pokračuje pod video reklamou
Všimli sme si, čo Johnny Depp obľubuje: spoluprácu s režisérmi, ktorí mu ponúkajú také úlohy, kde ho nie je vidno. Napríklad len Tim Burton z neho spravil najprv nožnicorukého Edwarda, potom zubatého Charlieho z továrne na čokoládu, animovaného Victora, ktorý sa zaľúbi do mŕtvolky, a ešte aj mrtvolne odpudivého holiča z Fleet Street. Aj v Pirátoch z Karibiku má tiež - hoci geniálnu - ale stále len masku s veľkou vrstvou mejkapu. Nikdy v tých úlohách nehral zle. Ale keď hral normálneho chlapca v normálnom filme Čo žerie Gilberta Grapa, bol ešte lepší.
Terry Gilliam ho nedávno obsadil do svojho filmu Imaginárium Dr. Parnassa. Johnny v ňom (spolu s Judom Lawom a Colinom Farrellom) nahradil mŕtveho Heatha Ledgera v scénach, kde sa prestupovalo zázračné zrkadlo. A sám Terry po nakrúcaní povedal: „V Alici v krajine zázrakov ho už ani nie je spoznať, a to sa mi zdá nebezpečné. Mohol by ukázať oveľa viac." Je pravda, že aj on Johnnyho trochu necivilne zamaskoval. Hádam však tie zrkadlové scény poslúžia na to, na čo by mali: aby sa človek konečne zbadal.
Kristína Kúdelová
Musí to byť opojný pocit, ktorý si zasa raz vychutnalo ministerstvo kultúry, keď odignorovalo pokus odbornej výtvarnej obce o dialóg okolo spôsobu výberového konania na post generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie. Až na jednu výnimku nič z pripomienok iniciatívy Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo sa totiž úradníkom „nepodarilo" zapracovať do podmienok čerstvo vyhláseného konkurzu. Ani slovo o verejnom vypočutí kandidátov, ani slovo o dĺžke funkčného obdobia či medzinárodnom charaktere výberového konania.
Zatiaľ, môžu sa možno ešte utešovať iniciátori výzvy.
A že sa s ich návrhmi stotožnili stovky výtvarníkov, teoretikov, členov Slovenskej sekcie AICA a pedagógov Vysokej školy výtvarných umení vrátane tých najrenomovanejších? Tí môžu byť zrejme radi, že sa nedočkali od mocipánov nálepky „treťotriednych umelcov", ako sa to stalo ich kolegom pri pamätnom štrajku divadelníkov v roku 1997. Takže aspoň nejaký pokrok...
Alexander Balogh
Ak chcete zarobiť na vojne, je bezpečnejšie ju rozpútať, než o nej nakrúcať filmy. Pár ich už vzniklo o konflikte v Afganistane aj v Iraku, od filmov o vojenských jednotkách až po príbehy o malých afganských chlapcoch, žiadny z nich však nemal veľké tržby. Príliš sa nedarí ani najnovšiemu filmu Zelená zóna, nepomohlo ani obsadenie Matta Damona. Filmy nakrútené počas druhej svetovej vojny sú špecifickou kategóriou, pretože mali povzbudiť bojového ducha. Zo snímok o vojnách v Kórei či vo Vietname vznikli divácky najúspešnejšie až niekoľko rokov po ich skončení, keď už mali ľudia v sebe túto tému spracovanú.
Najúspešnejšie kasové filmy súčasnosti majú spoločné to, že utekajú z reality a ak, nebodaj, riešia niečo závažné, odohráva sa to na cudzej planéte. Situácia v Iraku sa upokojuje, takže je šanca, že sa o pár rokov ľudia pohrnú na film z ulíc Bagdadu. Zatiaľ ich príliš nebaví chodiť do kina na to, čo vidia vo večerných správach.
Ján Gregor
