Korešpondent týždenníka Economist sa o nich úplnou náhodou dozvedel počas pôsobenia v Prahe, aj keď táto historka ani tam nebola príliš známa. V predvečer prvého mája 1975 uzavreli príslušníci Štátnej bezpečnosti zoologickú záhradu v Dvore Kráľové a nechali postrieľať pätdesiatčlenné stádo žiráf. Polovica z nich čakala mladé. Skončil sa tým sen o vyšľachtení unikátnej československej žirafy, dôvodom na likvidáciu bol strach zo slintačky, hoci sa ponúkali aj menej drastické riešenia.
Ledgardovi polúžil príbeh žiráf ako ilustrácia absurdnosti vtedajšieho režimu, ako sa priznal, normalizácia ho fascinuje. Román ich sleduje od ulovenia v africkej divočine, sprevádza ich na ceste loďou do Európy a po rieke až do českej zoologickej záhrady. Kniha dej sleduje prostredníctvom troch postáv, mladého vedca skúmajúceho krvý obeh, námesačného dievčaťa priťahovaného žirafami a poľovníka, ktorý v závere bude musieť žirafy za asistencie tajnej služby postrieľať.
Román v skratke podáva dejiny presídľovania žiráf do zajatia a tragický príbeh vrcholí v krajine, kde možno za zajatcov považovať všetkých obyvateľov. Legardov debut vyšiel v angličtine pred štyrmi rokmi, mal dobrý kritický ohlas, ale po roku ste ho už mohli nájsť v londýnskych výpredajoch. Podobne skončilo neskoršie české vydanie. Žirafy ani dobré knihy to občas nemajú najľahšie.
