V septembri 1989 spôsobila bratislavská inscenácia Gounodovho Fausta v réžii Jozefa Bednárika ozajstnú revolúciu a navždy poznačila vnímanie operného divadla u nás. Nie je ľahké s odstupom rokov vstúpiť do takéhoto kontextu. Z domácich režisérov by si na to zrejme málokto trúfol. Divadlo argumentovalo dramaturgickú voľbu prizvaním litovského režiséra Gintarasa Varnasa, ktorý je slovenským divákom známy z nitrianskej inscenácie Strindbergovej Hry snov.
Bednárikov Faust priniesol tému zneužívania slabých z pozície moci. Nový bratislavský Mefisto nie je manipulátorom, ale Faustovým druhým ja, jeho zrkadlovým obrazom i neodbytným tieňom. Varnas otvára tému boja dobra a zla v ľudskej duši. Päť dejstiev opery spája jednotný pôdorys kostolného oltára, mení sa len hlavný obraz a nájomníci bočných krídiel. Scéna nenechá zabudnúť na duchovný rozmer Gounodovho diela, hoci sa zámerne vyhýba konkrétnym religióznym symbolom.
Aj keď Varnas posunul dej zo 16. storočia do obdobia druhej svetovej vojny, jeho Faust nie je „svätokrádežným" režisérskym divadlom na nemecký spôsob. Pár scén sa síce vymyká interpretačnej tradícii, vo svojej podstate je však inscenáciou klasickou, vnímavou voči partitúre, no mimoriadne náročnou na presnosť a hereckú istotu. A napriek snahe zúčastnených sa občas zdalo, že pre bratislavskú operu je to koncepcia o číslo väčšia.
Umelecký dojem z vokálne i orchestrálne diétnejšej premiéry prekryl nedeľný galavečer. Jeho hviezdou bol gruzínsky basista Paata Burchuladze. So slávnym hosťom vstúpili na javisko vokálne majstrovstvo i herecká suverenita. Jeho poňatie Mefista ťalo do živého - zlo často nosí atraktívnu charizmatickú tvár.
Z domácich sólistov zažiarila najmä Eva Hornyáková, Margaréta s tmavším, krásne zaobleným tónom a svietivými výškami. Po nevýraznom prvopremiérovom večere sa aj orchester pod vedením Rastislava Štúra rozohral k farebne plnokrvnému, zvukovo šťavnatému výkonu.
Život divadla však nerobia spevácky nablýskané galavečery, ale bežná prevádzka. Faustovi treba zaželať, aby sa v ňom pohodlnejšie usadili aj domáci speváci. A dúfať spolu s režisérom, že sa jeho koncepcia nestane obeťou reprízovej šmíry. Náročný aranžmán má toto riziko zapísané v rodnom liste.
