O vode a ľuďoch

Ako napísať brožúru o Fínsku, ktorá by do krajiny prilákala tisícky Nórov? Navyše, keď trpíte fóbiou z vody, ktorej je vo Fínsku viac než hocikde inde v Európe, a jediné, čo sa vám spája s touto krajinou, sú vodka, samovraždy a šialenstvo? Dá sa vôbec navodiť dojem, že vo Fínsku žiadna voda nie je?

Hlavný protagonista románu Fakty o Fínsku, ktorého meno sa nedozvedáme, pretože je nepodstatné, musí tento problém vyriešiť. O cestovaní sa však ťažko píše človeku, podľa ktorého by ľudia nikam nemali chodiť. Cestovaním sa podľa neho nič nevyrieši, všetko sa ešte viac komplikuje.

Nórsky prozaik, bývalý zamestnanec psychiatrickej kliniky, je u nás známy vďaka románu Naivne. Super venovanému dospievaniu, a románu Doppler o mužovi, ktorý tiež ešte celkom nedospel. V románe Fakty o Fínsku sa vracia k typu osamelého muža zaseknutého v prúde spoločnosti, do ktorej má problém zapadnúť. Chcel by, aby veci plynuli pomalšie a menej radikálne, aby sa z revolúcie stávala evolúcia a nie naopak.

Čo je stabilné, je podľa neho dobré. Rutina je istota a bezpečie, skala, ktorej sa chytá. Voda je plynutie a zmena. Vzťahy sú voda, sex je voda, internet je voda, cestovanie je voda a najväčšia voda je smrť.

Hlavná postava je človek mestského typu, už došantil a dozmätkoval, vie svoje a viac už vedieť nechce a nepotrebuje. Zdá sa, že severania majú pre tento typ hrdinu pochopenie. Otvorenosť je niečo, čo očakávame od „dotykovejších" kultúr ležiacich stovky kilometrov na juh od Osla či Helsínk.

Osamelý čudák s neštandardným postojom k životu je vlastne bez ambícií. Zoznam toho, čo nemá rád, je veľmi dlhý. Život v krajine s absurdne vysokou životnou úrovňou však v mnohých vyvolá alergiu na konzumnú spoločnosť, ktorú Loe prostredníctvom svojej postavy nemilosrdne, ale zároveň vtipne kritizuje.

Brožúrkar úporne hľadá niečo, čo spája oba národy. Nie je to voda, ale to, že Nóri a Fíni radi pijú. A že s nimi aj Slováci, však hlavná postava v pasáži venovanej Slovensku milosrdne nespomína. Vzhľadom na jeho roztomilú obsesiu je pochopiteľné, že si v Bratislave všimol len Dunaj.

Často podliehame klišé a neočakávame, že bude niekto zo severanov vtipný. Erlend Loe presviedča o opaku. O zložitých veciach rozpráva jednoducho, s humorom a veľkou dávkou irónie. Otvára hlboké témy tváriac sa, že vlastne nič nepovedal. Jeho príbeh-nepríbeh má väčší potenciál stať sa generačnou výpoveďou dnešných tridsiatnikov, ako príliš živé romány, pri ktorých máte pocit, že sedíte vo vlaku a nestačíte zachytávať prúd motívov, emócií a situácií, ktorý sa mihá za oknom.