Dokument Under Great White Northern Lights ukazuje, prečo sú White Stripes jednou z najlepších koncertných skupín.
V podstate je to jednoduché - stačí vymyslieť chytľavé pesničky, odohrať ich naživo na doraz a nedá sa neuspieť. Takých skupín je dosť. V Detroite sa však v roku 1997 zrodila jedna, ktorú si so žiadnou inou na svete nezameníte. Kto dodnes nepochopil, ako je možné, že sa jej podarilo tak výrazne presadiť, mal by si pozrieť nový film Under Great White Northern Lights.
Nezvyčajné turnéJe to jeden z najzaujímavejších hudobných dokumentov posledných čias. Nápad vznikol pred vyše dvomi rokmi, keď sa White Stripes rozhodli osláviť dekádu na scéne nezvyčajným turné a zobrali so sebou režiséra Emmetta Malloya. Nezvyčajnosť nespočívala vo výbere Kanady (hoci pre mnohých iných Američanov to rozhodne nie je vytúžené miesto), Jack a Meg Whiteovci spravili šnúru po všetkých provinciách krajiny a nástroje vyťahovali na najbizarnejších miestach.
Už len sledovať, ako strhnú cestujúcich v autobuse či indiánskych dôchodcov, ako hrajú z lodi v prístave, v kolkárni či koncert pozostávajúci z jediného (!) tónu je zážitok. Sú hviezdy bez hviezdnych manierov a ako idú vždy naplno, by mali mladé kapely pozerať povinne.
Filmársky skvelý je strih do starého mafiánskeho filmu, z ktorého dialóg Jack zakomponoval do pesničky. Režisér zložil aj druhú svojskú poctu klasike - „hitchcockovsky" sa dostal do obrazu. Je to ten divný chlapík v obleku na posteli v pozadí. Keď prestanete vnímať Jacka s Meg sediacich pred kamerou, všimnete si, že práve on kladie otázky.
On a ona sami na pódiuHlavnými hrdinami sú energický chlap s čudnou gitarou (pre znalcov: JB Hutto Montgomery Airline) a introvertná žena za bicími. Keď spustia, mnohí si ani neuvedomia, že nepočúvajú celú kapelu, oni si svojím hlasným surovým zvukom a nasadením úplne vystačia sami.
„Sme vlastne rokenrolová skupina, ale iba dvaja. A robíme medzi sebou trochu hluku," hovorí Meg. Hrá na bubny, ale nielen preto je tá v pozadí. Prvé slová z nej vypadnú až po takmer polhodine filmu. Väčšinu času sa len usmieva a počúva Jacka, ktorý už občas vyznieva viac ako alfa-samec než ako kapelník. Bez titulkov, ktoré doplnili filmári, by často scéna skončila tým, že Meg iba pohybuje perami. Pritom nie je hlúpa a zistíte, že pekne spieva.
Najviac o ich vzťahu povie záverečná scéna. Klavírna balada White Moon dojme Meg k slzám a Jack si ju po chvíli privinie k sebe. Všetko sa odohrá bez slov a trvá to štyri minúty, ale je v tom veľa podstatného. Ukazuje to, ako môžu fungovať bývalí manželia, aj silu ich hudby.
Pritom nejde o ich typickú pesničku. Tou je skôr hit Seven Nation Army, ktorý tiež zaznie celý a krátko pred záverom, čím sa postará o ďalší silný moment. White Stripes sú známi práve takýmito živelnejšími polohami odkazujúcimi na garážové kapely, ktoré poznajú blues. Ešte silnejšie evokujú skupinu Led Zeppelin - podobný spev, zvuk aj hra na gitaru. Nie náhodou sa Jack objavil vo filme It Might Get Loud s gitaristom Jimim Pageom, rovnako nie je náhoda, že si ho pozvali do filmu aj Rolling Stones. Tento tridsiatnik hrá totiž s divokým nasadením, ale stále staromilsky a počúva aj hudbu, ktorá vznikla dávno pred jeho narodením, čo v tejto generácii nebýva zvykom.
Okrem filmu na DVD vychádza aj CD a LP platňa, kde fanúšikov poteší 200-stranový booklet. Keby sme celý projekt bodovali, je to na päť hviezdičiek zo šiestich.
