Scéna bratislavského Mestského divadla ponúka priestor rôznym divadelným súborom. Do jej každomesačne sa meniaceho repertoáru sa tak dostanú alternatívne súbory i hosťujúce mimobratislavské divadlá, striedajú sa vážne činoherné i odľahčené komediálne tituly. V jeden večer si tam divák môže pozrieť mrazivé Mrożkovo Tango, aby inokedy pre zmenu „uletel" na zábavnej hre Testosterón, kde sa bujaro tancuje, hrá a spieva.
Martinské komorné divadlo pre bratislavského diváka vybralo hru Tango. Hoci od jej napísania uplynuli štyri dekády, niečo z jej jadra sa na nás stále cerí súčasnosťou. Režisér Ballek vo svojej tvorbe programovo reflektuje chorobopis nášho „holubičieho národa". Preto neprekvapuje jeho výber titulu, ktorý odkrýva naše neresti od 60. rokov až dodnes.
Lákadlom inscenácie sú určite herci. Marek Geišberg a Milena Minichová za najmladšiu generáciu, skvelý Ján Kožuch s Che Guevarom na tričku, rovnako aj všetci ostatní sú dôkazom vyrovnaného a sebavedomého hereckého súboru martinského divadla. Najviac sa však herecky „zapotil" Milo Kráľ v úlohe syn Artúra. Atraktívnym prvkom je pohybová výprava Ondreja Šotha, v ktorej sa predvádza najmä Edo. Kto by sa bál, že naňho spoza tejto hry bude číhať intelektuálna ťažoba, môže sa pokojne uvoľniť. Výprava v súčasnom „outfite", zrozumiteľný jazyk a inteligentný humor, to všetko vhodne dopĺňa fakt, že témy Tanga vôbec nezostarli.
Testosterón rovnako prekvapil najmä rôznorodosťou hereckého súboru, ktorou DAB Nitra disponuje. Súčasná hra poľského autora jemne povedané nekladie vysoké nároky na diváka, je skôr výpoveďou zo života dnešných mužov, aj keď štylizovanou. Šarm a hudobné nadanie Mariána Slováka a jeho šiestich mladších kolegov, ilúzia autentických mužských krčmových rozhovorov vhodne premiešaná s hudobnými pasážami je jednoducho odsúdená na búrlivé divácke prijatie. Je to už síce režisér Mankovecký v inej forme, ako sa predviedol v ďalšej čisto chlapskej komédii Na koho to slovo padne, ale ľudia sa stále smejú, tlieskajú a odchádzajú spokojní.
