l sa dvorným fotografom rokenrolu.
Marshall sa narodil v roku 1936 v Chicagu, no mal iba dva roky, keď sa jeho rodina presťahovala do kalifornského San Franciska. Prvý fotoaparát mal už ako chlapec - malý Kodak pre deti. No bolo to až na strednej, keď ho prepadla skutočná fotografická vášeň. Ako divák zachytil bežca, ako na pretekoch pretína cieľovú pásku, čím sa začala jeho fascinácia dokumentárnymi zábermi.
Keď sa vrátil zo služby v armádnom letectve, kúpil si v roku 1959 Leicu M2. Bola jeho hobby a záchranou počas nudných dní trávených v zamestnaní poisťovacieho agenta. Jeho život sa už o rok zmenil na nepoznanie.
Na ulici ho zastavila džezová ikona, saxofonista John Coltrane a spýtal sa ho na cestu k istému klubu. Marshall mu sľúbil odvoz, keď mu on na revanš dovolí urobiť si jeho fotografiu. Nakoniec nebola iba jedna, bolo to celých deväť roliek filmu.
Posledný koncert BeatlesO dva roky sa z Kalifornie presťahoval do New Yorku, žil v bohémskej komunite Greenwich Village. Jeho susedom bol napríklad Bob Dylan. Nebol preto preňho žiaden problém zachytiť slávny moment, ako jedno ráno Dylan naháňa kotúľajúcu sa automobilovú pneumatiku.
V 60. rokoch ešte svet celebrít nekontrolovali mediálne agentúry a PR agenti. V tomto svete sa fotografovi pracovalo najlepšie. S mnohými hudobníkmi si bol veľmi blízky, spájalo ich priateľské puto. Ako inak by mu dovolili stráviť pri nich celé dni hľadaním toho správneho autentického momentu.
James Joseph Marshall(3. 2. 1936 - 24. 3. 2010)
1960 - stretol saxofonistu Johna Coltrana, ten mu dovolil urobiť prvé (neskôr slávne) fotografie1966 - ako jediný fotograf bol v zákulisí posledného koncertu Beatles1967 - odfotil Jimiho Hendrixa, ako na festivale v Monterey podpálil gitaru1969 - slávna snímka Johnnyho Casha, ktorý koncertoval vo väznici v San Quentine90. roky - po problémoch s drogami opäť fotí
Samotný Marshall o tom prezradil v minuloročnom čísle časopisu Rolling Stones: „Mohol som len tak zavolať Janis Joplinovej domov a povedať jej: Čo tak spraviť nejaké fotky?“ Ona mu odpovedala: „Jasné, zastav sa.“ „Verila mi a vedela, že mi ide iba o jej najlepší záujem,“ dodal.
V druhej polovici 60. rokov sa presťahoval z východného pobrežia späť na západné. Mal tam dostatok kontaktov na to, aby bol jediným fotografom, ktorému v auguste 1966 dovolili byť v zákulisí Candlestick Parku na koncerte Beatles. Nakoniec to bol ich posledný koncert.
Neuplynul ani rok a bol na hudobnom festivale v Monterey. Zachytil tam moment, keď Jimi Hendrix zložil gitaru, kľakol si pre ňu, pokropil ju petrolejom a zapálil. O dva roky neskôr si podobné kultové snímky zopakoval na Woodstocku, kde bol hlavným fotografom.
V roku 1969 ho to zaviedlo do väznice San Quentin, kde Johny Cash oživoval svoju hudobnú kariéru. Jeho zdvihnutý prostredník smerom k bachárom bol podľa kritikov jedným z kľúčových momentov pre ďalší Cashov úspech.
No nie s každým to bol láskyplný vzťah. Marshall si nenechal kafrať do remesla a rady fotografovaných nepočúval, nechcel ich nasvietiť pre krajšiu vizáž. Keď ho poučovala Barbra Streisandová, vynadal jej a odišiel. „V tom, čo robím, nerobím kompromisy,“ citovali fotografa londýnske Times.
Drogy a ďalšie fotkyV 70. a začiatkom 80. rokov prepadol drogám, miloval zbrane a mal opletačky so zákonom. Stroskotalo mu manželstvo. „Bola to arogancia úspechu a kokaín to iba zhoršil, nebol som veľmi prívetivá osoba,“ povedal pred trinástimi rokmi v rozhovore pre San Francisco Chronicle.
No v 90. rokoch chytil druhý dych, fotografoval Lennyho Kravitza a Red Hot Chilli Peppers, pre ktorých bolo poctou mať snímky od legendy jeho rangu. „Bol rýchly a vytrvalý, zachytil podstatu osobnosti aj momentu. Bol to guru,“ povedal o ňom pre Washington Post iný hudobný fotograf Henry Diltz.
Jim Marshall zomrel vo veku 74 rokov bez potomkov. „Nemám deti, fotografie sú mojimi deťmi,“ vyhlásil. Tie po ňom zostali, aby hovorili o živote ich tvorcu i o legendách, ktoré fotografoval.
