LONDÝN. Obe mená, o ktorých bude reč, poznáme aj z koncertov na Slovensku. The Heritage Orchestra sa pred troma rokmi zaskveli na festivale Wilsonic, kde spolu s orchestrom Slovenského rozhlasu ponúkli nezabudnuteľný zážitok. Tento projekt nebol pre nich ničím nezvyčajným. Často sa púšťajú do spolupráce s umelcami naprieč žánrami. Tradičnej orchestrálnej hudbe sa síce takmer vyhýbajú, avšak hudobné dedičstvo je nakoniec ich podstatou zakomponovanou priamo do názvu.
John Cale, ktorý u nás vystúpil o rok skôr v niekdajšom Babylone, je hráč na violu, klávesy, basovú gitaru, spevák, skladateľ, producent. Po odchode z The Velvet Underground začína v 70. rokoch vydávať vlastné sólové albumy. Paradoxne najväčší úspech zožal s najviac popovo orientovaným z nich - Paris 1919. Platňa odkazuje na západoeurópsku kultúru v období po prvej svetovej vojne.
Práve materiál z tohto albumu naskúšal s The Heritage Orchestra a svojou skupinou. Výsledok si prišlo vychutnať publikum v naplnenej Royal Festival Hall - bolo rôznorodé a všetkých vekových kategórií. John Cale za klávesami a mikrofónom privítal obecenstvo a začal zľahka. V úvode sa zdalo, akoby sláčiky tlmili potenciál, ktorý si skladby pýtali rozvinúť, no na druhej strane im dodávali hĺbku. Caleov hlboký hlas občas pripomínal Davida Bowieho alebo Nicka Cavea. Titulná Paris 1919 medzi ostatnými skladbami veľmi nevytŕčala, zato pôsobivé bolo trombónové sólo v Graham Green alebo vygradovaný Macbeth.
Keď orchester prvýkrát opustil pódium, začala sa zábava - kapela odpálila päť kúskov z pôvodného repertoáru Velvet Underground vrátane kultového Amsterdam, Femme Fatale a pôvodne Elvisovej Heartbreak Hotel v úžasnom surovom aranžmáne. Po tomto energickom odpichu sa na pódium orchester vrátil, aby v dokonalom súzvuku s kapelou pripravil skutočný vrchol večera.
To, že verzia Hedda Gabler z albumu Animal Justice vyvrcholením skutočne bola, dokazovali aj takmer desaťminútové (!) ovácie, ktorými si publikum vyžiadavalo prídavok. Nebyť pretrvávajúcich stlmených svetiel, zdalo by sa, že sa kapela viac na pódium nevráti. Síce bez orchestra, ale nakoniec predsa len prišla. Záverečným rockovým kúskom trochu upokojila dav a vyprevadila ho spracovať dojmy zo silného večera.
Autor: Katarína Benczeová
