Otec spomínajúci na svoje vietnamské zážitky je hrdý na syna, ktorý si tiež vybral armádnu kariéru. Menej je spokojný s druhým synom, práve prepusteným kriminálnikom, čo sedel za ozbrojenú lúpež. Netuší, že náhle zmiznutie jeho brata v bojovej akcii v Afganistane bude pre neho príležitosťou, ako sa stať lepším človekom. A ako sa dostať bližšie k domnelej vdove po bratovi, ktorý v skutočnosti iba padol do talibanského zajatia a čoskoro sa vráti domov.
Príbeh dánskeho aj amerického filmu je v podstate totožný. Kým prvý je európskou klubovou drámou s malou hollywoodskou prímesou, v americkom remaku je to presne naopak. Kritici, ktorí videli oba filmy, sa zhodujú, že americká verzia je viac vyleštená, ale chýba v nej čosi z napätia jej európskeho vzoru.
Sam je vojak priťahovaný armádnym životom, manželka a dve deti sú pre neho len pekným doplnkom. Tobey Maguire dostal príležitosť vymaniť sa zo zvyčajnej úlohy sympatických, ale akýchsi zmäkčilých postáv (ešte aj v Spidermanovi zmužnie až pod maskou). Keby takúto príležitosť dostával častejšie, možno by sa viac držal na uzde, teraz svoju postavu hrá s priveľkým nasadením. Nielen účesom, ale celým správaním až príliš pripomína Roberta De Nira v Taxikárovi, vymenila sa len vojna, z ktorej má hlavná postava posttraumatickú poruchu osobnosti.
Od Jima Sheridana, režiséra filmu V mene otca, by sa dalo čakať lepšie vykreslenie Samovho afganského zajatia. Krutí talibovia pripomínajú postavy z béčkových filmov, čo bola asi povinná obeť scenára, ktorý Sama prinútil vybrať si, či prežije on, alebo jeho zajatý kolega. Sofiina voľba na afganský spôsob nepatrí k najsilnejším častiam filmu, tie prichádzajú až po jeho návrate domov. Nachádza tam zmeneného brata (na kriminálnika až príliš rozvážny Jake Gyllenhaal), zmenenú manželku (Natalie Portmanová dostala priestor iba na to, aby bola pekná) a zmenené dcéry. Práve ich využil film najlepšie, scéna rodinnej večere, keď sa stupňuje napätie a deti nechcú rešpektovať toho zvláštneho muža, čo sa vrátil z vojny, je predčasným vrcholom pomerne zdĺhavého filmu.
Bratia patria k psychologickým drámam, kde sa vojnový konflikt odohráva v zázemí, v rodinách a v hlavách tých, čo sa vrátili z bojov. Vo filme je mnoho stereotypov, od otca ako hrdého vlastenca a armádneho vyslúžilca cez napätie medzi súrodencami až po milostný trojuholník. Film sa bojí ísť do extrémov, čo dosvedčuje aj uhladený záver.
