Chlapčenské skupiny už dlhšie strácajú svoje niekdajšie čaro. V divadle však môže muzikál o vzniku fiktívnej skupiny Freedom prežívať ešte nejaký čas ako príbeh o marketingovej a ľudskej manipulácii.
Peter Quilter, autor muzikálu Boyband, podáva jednoduchú situáciu. Ambiciózny producent vyrobí z neznámych chlapcov úspešnú skupinu. Chalani bojujú v rámci skupiny o prestíž, lásky, ale aj o vlastnú identitu na pozadí imidžu, ktorý majú podľa marketingového plánu spĺňať. Napriek osobným sporom sa v rozhodujúcom momente dokážu spojiť. V naivne vystavanej zápletke sa vzbúria proti svojmu stvoriteľovi. Veľké morálne víťazstvo nečakajte, ide len o lepšie zmluvy.
Muzikál to nie je, skôr šou v štýle superstar, v ktorej zaznievajú do slovenčiny dosť vydarene pretextované hity Backstreet Boys, skupiny Take That či Robbieho Williamsa.
Asi nikto nečaká, že Pavol Plevčík bude spievať tak ako Robbie, hoci ho typovo trochu pripomína. Za svoje sólo na ústnej harmonike si však nesporne zaslúžil potlesk na otvorenej scéne. Diváci však zrejme zoberú známe hity aj v menej dokonalých verziách. Choreografia Milana Kereša spolu s výkonmi mnohých tanečníkov dodávala hudobnej časti produkcie profesionalitu a mladistvý štýl. Divadelná časť, ktorá mala k pesničkám dorobiť príbeh a charaktery, však zostala skôr záťažou spádu i dôveryhodnosti celej produkcie.
Nie celkom funguje presun deja do slovenského prostredia. Príbeh o vypredaných štadiónoch v našich mestečkách, veľkých peniazoch krútiacich sa v biznise či nepriepustné obliehanie fanúšičkami pôsobí smiešne. Chápem zámer zakotviť príbeh do nášho mediálneho prostredia, no počuť nieľkokrát znelku Smotánky či Na streche bolo priveľkou daňou mediálnemu partnerovi.
Podobný inscenačný tvar si žiada maximálne všestranných protagonistov, ktorých je na Slovensku ako šafranu. Predstaviteľ alternatívneho Adama Ondrej Antálek tancuje famózne, aj herecky a spevácky patril k najpresvedčivejším. Martin Kaprálik sa, žiaľ, od svojich hereckých začiatkov neposunul k väčšej prirodzenosti. Thomas Puskailer mohol ponúknuť svoj vizuálne výrazný typ a výborný pohyb. Jeho jazykový i herecký prejav mali však z prirodzených dôvodov svoje rezervy. Marcel Ochránek by bol dobrým predstaviteľom bezohľadného producenta Zoltána, keby ho neúnosne neprehrával. Prejav Karin Olasovej v úlohe choreografky Mandy bol menej kŕčovitý. Ján Gallovič neprekročil v postave asistenta svoj štandard. Veľmi trápne pôsobili vstupy obdivovateliek či novinárok.
Scéna bola strohá, ale účelná. Kostýmy výtvarníčky Alexandry Gruskovej mali štýl, podobne ako vizuál produkcie. Publikum sa v závere určite dá strhnúť, poniektoré diváčky zrejme neodolajú ani trochu násilne prezentovanému chlapčenskému sexepílu. Režisérovi Svetozárovi Sprušanskému sa podarilo zreprodukovať v divadle šoubiznis. Otázkou je len, či je to výhra z iného ako marketingového pohľadu. V pesničkových šou dostanú diváci to isté bez zdržiavania nepravdivými emóciami.
