Asi len málokto nevie, že posledný ročník nášho najväčšieho festivalu sa skončil predčasne a tragicky. Keď Michal Kaščák a jeho tím nakoniec našli silu pokračovať, ako prvé koncerty urobili to najlepšie, čo mohli - dopovedali minulosť. Zhodou okolností to vyšlo na tri dni po sebe.
Najskôr prišli do Bratislavy Editors. Čoraz známejšia štvorica britských dvadsiatnikov hrala na Pohode predvlani. Teraz priviezla nový album, na ktorom gitary nahradila syntetizátormi. Posun od indierocku k synthpopu ukázala aj v divadle Aréna, no poloha klasickej gitarovky jej viacej sedí. Kapelník Tom Smith vie napísať chytľavé pesničky, ale v tomto retrozvuku začínali trochu splývať a podobnosť jeho spevu s Dave Gahanom z Depeche Mode je ešte evidentnejšia. Niekedy je lepšie, keď sa muzikanti opakujú, ako keď skúšajú štýlové premety. Ale diváci na koncerty nechodia pracovať ako kritici, oni sa bavili dobre.
V sobotu sa Pohoda presunula do Klubu za zrkadlom a rozdiel bol nielen v priestore (hoci preplnená Aréna zase raz dokázala, že v hlavnom meste chýba dobrý koncertný priestor pre tisícku divákov). The Burning Hell boli poslednou skupinou, ktorá stihla vlani v Trenčíne dohrať koncert na jednom z pódií. Kosu z nosa už po nich na pódium veterná smršť nepustila.
Teraz všetko klaplo. Ale repete to nebolo nielen pre úplne iný typ hudby. Kanadská kapela sa rozdelila na tri časti - najskôr odzneli dva sólové projekty jej členov, z ktorých postupne pribúdajúce publikum pobavil najmä Shotgun Jimmie. V ruke držal gitaru, nohami hral na nezvyčajne postavené tradičné bicie. The Burning Hell výborne spievajú a majú vtipné texty, ukulele s klarinetom zvuk posúva do folkrocku či alt-country.
Kosa z nosa sa postarala o prekvapenie. Dvaja gitaristi, medzi tradičnú zostavu sa ešte posadila violončelistka a v niekoľkých pesničkách sa na pódium zmestil aj rapper Bene. Jeho chrlenie slovných obrazov zopár skalných fanúšikov nezvládlo, no keď prišlo na staré hitovky ako Hryzni, alebo Krása je hlása, našu najmelodickejšiu a najpomalšiu punkovú skupinu už opäť sledovali zblízka a nie od stánkov s pivom.
Štvrtkový aj sobotňajší večer sa navonok úplne líšili, no spojilo ich niečo zásadné - „pohodové“ publikum aj atmosféra.
