Ešte stále sme vo vojne

Francúzsky režisér Malek Bensmail má skúsenosť s tým, keď sa na škole učí vlastenecká výchova.

Malek Bensmail (44) žije vo Francúzsku, nakrúca o Alžírsku.(Zdroj: FIFFBA)

MALEK BENSMAIL žije vo Francúzsku, ale svoj film Čína je stále ďaleko nakrútil v rodnom Alžírsku. Vrátil sa na miesto, kde sa zastrelením francúzskeho učiteľa začala v roku 1954 vojna za alžírsku nezávislosť. Bensmail je veľkým fanúšikom vzdelania, myslí si, že za ním treba prejsť kilometre a hľadať ho, hoci by malo byť schované v Číne.
Vo svojom filme naznačuje, že Alžírsko by sa od roku 1962 (keď získalo nezávislosť) mohlo dostať oveľa ďalej a byť modernejšie – keby sa na školách vyučovali zmysluplné veci. Rozprávali sme sa s ním o tom v Bratislave, na medzinárodnom festivale frankofónneho filmu.


Nakrúcali ste v pohorí Atlas. Je to krásna krajina – ale nemajú tam ľudia niekedy pocit, že žijú uprostred ničoho?
„Naopak, tí ľudia majú šťastie, že žijú v skutočnom spojení s prírodou. Vo veľkomestách sa vám môže zdať, že je pekne vybudované, zaplnené, zorganizované, ale ani tam sa nemusí nič veľké diať. A povedal by som, že je lepšie, keď sa nedeje nič uprostred ničoho, ako keď sa nedeje nič uprostred množstva vecí. Napríklad Alžír, to je naozaj krásne mesto, ale keď v ňom človek nemá perspektívu, všetok ten ruch iba prispieva k jeho depresii. Uprostred hôr sa možno zahľadieť na nekonečný horizont, zasnívať sa a aspoň si predstaviť krajšiu budúcnosť.“

Čo cítiť za tým horizontom?
„Moderný svet, ktorý nám zatiaľ uniká. Áno, na mnohých miestach v Alžírsku evidentne chýba infraštruktúra, aby nás s tým svetom pospájala. Ale ani ona nám nepomôže, kým sa nové generácie Alžírčanov nevyškolia a nevzdelajú.“

Nakrúcali ste na škole, kde, zdá sa, väčšinu vyučovania tvorí vlastenecká výchova. Dá sa láska k vlasti naučiť?
„Je to omyl, ak si niekto myslí, že vzdelávanie treba postaviť na národnej hrdosti. Čím viac sa o nej bude hovoriť, čím viac sa bude vynucovať, tým viac ju budú deti nenávidieť. Dôvod je prostý: nemá zmysel nič, čo sa robí v prehnaných rozmeroch. V alžírskych školách sa každé ráno spieva hymna a vztyčuje vlajka, večer zas treba asistovať pri jej spúšťaní. Hodiny sú plné náboženskej náuky a rečí o revolúcii - a výsledky sú dva. Buď sa z mladých ľudí stávajú nacionalisti a islamisti, alebo emigranti, ktorí z tejto krajiny potrebujú utiecť.“

Aké postavenie majú dnes starí otcovia, ktorí vojnu za alžírsku nezávislosť začali?
„To je práve tá chyba, že oni sú zo vzdelávacieho systému vytlačení. Oni by mohli školákom porozprávať zmysluplné veci, namiesto toho im vláda dala najavo, že ich nepotrebuje. Odkázala im: Zabojovali ste, splnili ste si úlohu, ale teraz radšej uhnite nabok. Súčasne sa objavujú falošní bojovníci, ktorí s vojnou nemali nič spoločné, ale vyhlasujú sa za hrdinov, aby mohli poberať rentu za zásluhy.“

Vo vašom filme riešia Alžírčania dilemu, či sa učiť francúzsky jazyk, keď to bol jazyk kolonizátorov, teda nepriateľov. Vy ste sa ho naučili – čo to s vami spravilo?
„Naučil som sa ho ešte pre odchodom do Francúzska a považujem za šťastie, že som patril k poslednej generácii, ktorá zažila povinné vyučovanie vo francúzštine aj v arabčine. Dnes sa musí alžírske vzdelávanie znovu otvoriť, oproti angličtine, francúzštine, berberštine, aj novým technológiám a internetu. Nie je to originálny názor, a predsa sa s ním cítim ako utopista. Jeden môj kamarát bol šesť mesiacov ministrom školstva. Nemal šancu s reformami uspieť. Reprezentanti konzervatívnych a nacionalistických prúdov sa vždy postavili proti nemu.“

Necítia sa Alžírčania zradení tými, čo emigrovali?
„Nie, nemajú pocit zrady, pretože všetci chcú vypadnúť. Intelektuáli ani vedci nemajú možnosti na žiadny osobnostný vývoj. Keď sa sám prezident odchádza liečiť do Francúzska okamžite, keď ochorie, je to jasný dôkaz, že alžírske zdravotníctvo by ani jemu nepomohlo. Pritom veľa ľudí má veľmi pekné predstavy o spoločnosti, má jasnú hlavu a zdravé názory, sme bohatou krajinou a od získania nezávislosti v roku 1962 sme mohli napredovať oveľa rýchlejšie. Nezabrzdilo nás to, že ľudia utiekli, prekážkou sú politici z konzervatívnych prúdov, ktorí blokujú reformy a potláčajú revolty mladých.“

Pomohlo by, keby sa emigranti vrátili a priniesli so sebou novú energiu?
„Je to možné, ale muselo by sa im vyjsť v ústrety. Poznám niekoľkých lekárov, ktorí sa vrátili a založili modernú kliniku. Po dvoch rokoch museli odísť, pretože ich sekírovali byrokrati.“

Entuziazmus chýba už aj školákom z vášho filmu. Keď ste chodili do školy, boli ste aj vy v takej letargii?
„V Atlase som nakrúcal rok a naozaj som si pritom spomenul na svoju základnú školu. Tak, ako som bol znudený ja, sú teraz znudené dnešné deti. Rozptýliť ich dokáže akurát učiteľ francúzštiny, pretože ten im otvára nový svet. Naopak, hodiny náboženstva a dejepisu sú otupné, pretože ich betónujú stále v tom istom. Nepočúvajú o ničom inom, len o revolúcii a vojne za nezávislosť. Sú takí zmagorení z vlasteneckých rečí a rečí o vojnových hrôzach, že stále kreslia zástavu a zakrvavené meče. História Alžírska je predsa oveľa bohatšia, zažili sme krásne veci, sto rokov sme tu mali Grékov, zasiahla k nám Rímska ríša. Štyridsať kilometrov od dediny, kde sme nakrúcali, stojí kompletné rímske mesto s krásnymi stĺpmi aj amfiteátrom. Deti o ňom netušia.“

Využili alžírski filmári témy, ktoré im história priniesla?
„O vojne za alžírsku nezávislosť vzniklo niekoľko filmov, bohužiaľ, boli to filmy postavené na mýtoch o hrdinoch, čo statočne útočili na Francúzov. Absolútne im chýbala subtílnosť, ktorá je pre vojnu príznačná, lebo veď pri vojne nie je podstatné iba to, kto ju vyhral a kto prehral. Druhým problém je, že v arabskom svete neexistuje tradícia dokumentárnych filmov, tradícia vypytovania sa a zaznamenávania svedectiev. Mno〜hí ľudia by radi svedčili, ale niet nikoho, kto by sa za nimi vybral. Režiséri radšej nakrúcajú hrané film, pretože sa chcú dostať k filmovým hviezdam.“

A čo vaši kolegovia vo Francúzsku? Snažia sa?
„Snažia sa oveľa viac, začali pred niekoľkým desiatkami rokov. Pomaly si priznávajú svoj podiel viny, hovoria o hrôzach, o mučení a veľký úspech už bolo to, že si vôbec priznali, že v Alžírsku viedli vojnu.“

Budú sa raz deti v Alžírsku a vo Francúzsku učiť z rovnakej knižky dejepisu?
„Ideálne by bolo, keby vznikla spoločná komisia alžírskych a francúzskych historikov, ktorí by napísali spoločnú učebnicu. Ale to sa zase prejavujem ako utopista. Táto časť dejín je pre obe krajiny bolestivá. Francúzi si neradi priznávajú, že prešli nacizmom, že robili ohavnosti v Alžírsku aj v Indočíne - a Alžírčania zas majú problém hovoriť o tom, že sa mučili navzájom, že pristúpili k bratovražde a že tí, čo sa po vyhlásení nezávislosti dostali k moci, pálili archívy. Napokon, spoločná učebnica stroskotala aj pri písaní nemecko-francúzskych dejín. Manuál síce vznikol, ale nebol povinný. Čierne veci zostávajú skryté a sme teda ešte stále vo vojne. Vojne pamätí.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 824
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 840
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 7 001
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 600
  5. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 6 391
  6. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 352
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 017
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 082
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 807
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 3 989

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

V Bratislave žije štvrť milióna cépečkárov. Mýtus o Petržalke neplatí

Dáta z mobilov tiež ukázali, že kancelárske centrá pojmu toľko ľudí ako stredne veľké mesto.

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

DOMOV

Asistent, ktorý sledoval Kaliňákove a Počiatkove účty, pôjde pred súd

Rybanič čelí obvineniam z porušenia bankového tajomstva.

EKONOMIKA

Čo sa od júla zmení na doručovaní úradnej pošty do vlastných rúk

Sociálnej poisťovni nevzali možnosť skrátiť lehotu na prebratie listu na tri dni, adresát sa to nemusí dozvedieť.

Neprehliadnite tiež

Zomrela hrdinka knihy Mengeleho dievča. Porazila nacizmus, keď sa jej narodili deti

Viola Fischerová stihla zažiť pocit, že patrí tam, kde sa narodila.

Ľudia si myslia, že videli Twin Peaks. Mnohí sa mýlia

David Lynch radí, čo urobiť pred tým, ako si pustíte seriál.

Hviezda Pohody Alt-J pre SME: Nerozumiete našej hudbe? Tak to má byť

Do Trenčína príde jedna z najúspešnejších mladých kapiel.