Najviac sa nadávalo na takzvanú komunistickú architektúru, čo je hanlivá nálepka, ktorú paušálne dostali všetky diela bez ohľadu na kvalitu.
Nemáme radi premostenie v Národnej galérii, ale holandských architektov z ateliéru NL architects práve to zaujalo a na vlaňajšej výstave sa s premostením pohrali vo viacerých návrhoch. Rovnako sme chceli v centre Bratislavy búrať budovu Tesca a hotel Kyjev. Dnes tam otvárajú nové obchodné centrum, ktorá ukazuje, že nebolo treba ničiť, iba investovať do interiéru a z fasády odstrániť ohyzdné reklamné pútače, čo z tejto budovy robili komunistické strašidlo v škaredej karnevalovej maske.
Bohužiaľ, stihli sme zbúrať viaceré priemyselné budovy v centrách miest. V civilizovaných krajinách ich prerábajú na byty či umelecké centrá, prechádzka po mestách ako Manchester môže byť vzrušujúca aj vďaka mnohým prekvapivým interiérom v bývalých skladoch či fabrikách. Staré sme zbúrali a nové často nestihli postaviť, takže kríza tu nechala rumoviská, prípadne nedostavané betónové skelety. Ale aj poučenie, že staré budovy dokážu chytiť druhý dych, ak im dáme šancu.
