Čo počúvame

Vraj jej album znovu zvíťazil v britskej rebríčkovej hitparáde, tvrdia titulky najmä bulvárnych serverov. Niežeby sa to Lady Gaga nejako obzvlášť rátalo k dobru - pretože v hitparáde, kde tri týždne predtým kraľovalo čosi ako Boyzone, môže vlastne zvíťaziť hocikto od Teletubbies po typicky britskú „postretroskoroOasis" kapelu.

Dievčina, ktorá definuje to úžasné aj trápne zo súčasného popu, však mala zvíťaziť s dva roky starým albumom. Nie je to pravda, len EP The Fame Monster sa v rebríčkoch občas objavuje aj vo verzii s pôvodnou nahrávkou. Nech už je to akokoľvek, dá sa to považovať za celkom dobrú príležitosť zistiť, čože to vlastne za hudbu Gaga aktuálne robí. Pretože dva roky dozadu skutočne prevalcovala strednoprúd a hovorilo sa o nej ako o novej Madonne. Napokon, spája ich dokopy neschopnosť spievať, no výborný cit pre marketing.

Gaga je pritom dokonalým zosobnením schizofrénie súčasného strednoprúdu. Chce vyzerať inak, pretože „in" je najmä „alternative", ale zároveň zarábať milióny a ovládnuť hudobné televízie. Preto napriek zdaniu nepriniesla a neprináša nič nové, len pokračuje v tom, čo Timbaland a ďalší urobili s Justinom Timberlakom či s Nelly Furtado. Navyše, v jej prípade je to bez odvahy a rádiovo vykalkulované i stráviteľné. A práve na rozdiel od skladieb Timbalanda či Danju aj totálna nuda.

Bohužiaľ, nič na tom nezmenia ani aktuálne vyzlečený videoklip k skladbe Telephone či toľko pretriasané hranie sa na Andyho Warhola. Lady Gaga nie je koncept ani dekadencia, tobôž burleska, je to obyčajný gýč. V tom pokračuje aj na The Fame Monster a zrejme bude aj v ďalších skladbách.

Len škoda, že toľkí poslucháči si (trebárs úmyselný) gýč pletú s „fresh".