Ministerstvo kultúry potrebuje na zriadenie kunsthalle financie, ale aj jednotný postoj výtvarnej obce.
BRATISLAVA. „Do volieb už ministerstvo zmluvu s Pentou o
využití bývalej Jurkovičovej teplárne ako budúcej kunsthalle nepodpíše," povedal generálny riaditeľ sekcie umenia ministerstva kultúry Peter Kováč na utorňajšej verejnej diskusii. V danej chvíli síce v podstate pochopiteľné rozhodnutie len potvrdilo slová Jany Kapelovej, jednej z iniciátorov výzvy Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, ktorá stretnutie zorganizovala, že najväčším problémom zriadenia kunsthalle je dlhoročné naťahovanie sa o ňu.
Súčasť volebného programu
Prvý krok sa udial ešte v roku 1997, a hoci už párkrát to so vznikom kunsthalle vyzeralo veľmi nádejne, tento neuralgický bod slovenského výtvarného života sa stále nedarí odstrániť. Smutnú zásluhu na tom má nedostatok politickej vôle a diskontinuita kultúrnej politiky, keď striedania ministrov a ich garnitúr sprevádzajú zmeny priorít a koncepcií.
Navyše v situácii, keď na kultúru ide z rozpočtu ani nie pol percenta, kým priemer v Európskej únii je vyše dvojnásobný.
Vznik kunsthalle, ktorej úlohou nie je zbierková činnosť, ale prezentácia najnovších tendencií domácej a zahraničnej umeleckej scény, si dala v roku 2006 vláda do svojho programového vyhlásenia. Pritom ministerstvo si v širšom ponímaní predstavuje kunsthalle aj ako dokumentačné, metodické a informačné centrum pre výtvarné umenie.
O dva roky neskôr bola potom vymenovaná Rada na vytvorenie Národného centra pre výtvarné umenie, ktoré malo začať fungovať 1. januára tohto roku, no termín sa ukázal nereálny. „V situácii, keď má kultúra menej peňazí ako v predošlom roku, si nemôžeme dovoliť zakladať novú príspevkovú organizáciu," povedal Kováč.
Podľa neho sa na Slovensku stále nenašli mechanizmy financovania kultúry, ktoré by umožnili veľkorysejšie rozmýšľať. Peter Kováč by sa rád vrátil k myšlienke neziskovej inštitúcie financovanej z viacerých zdrojov - majoritne zo štátneho rozpočtu a menšou formou z mesta, župy, súkromných sponzorov i z vlastnej činnosti.
Dom umenia alebo tepláreň?
Dohoda s Pentou, ktorú podľa Kováča obe strany berú vážne, však „žije" a s ňou aj nádej na sfunkčnenie starej Jurkovičovej teplárne. Tento objekt, vyhlásený pred dvoma rokmi za národnú kultúrnu pamiatku, je majetkom Penty a tá by ho ministerstvu prenajímala. „Momentálne sa to javí ako najreálnejší priestor pre kunsthalle," hovorí Kapelová. Pôvodné predstavy o využití Domu umenia na Námestí SNP, kde sa zhodou okolností verejná diskusia konala, sa podľa nej ukázali nereálne.
Výtvarník Blažej Baláž, ktorý v spomínanom roku 1997 patril k autorom prvej výzvy na zriadenie kunsthalle, by však uprednostnil práve Dom umenia. Rekonštrukcia budovy, ktorá patrí ministerstvu kultúry a bola v 60. rokoch postavená z peňazí vtedajšieho Slovenského fondu výtvarných umení, sa mu zdá istejším a rýchlejším riešením.
„Ak Penta v budúcnosti z teplárne vybuduje vhodný výstavný objekt, vždy je možnosť oba priestory ideovo premostiť a nájsť nové využitia. Je to lepšie ako čakať a v septembri začať znovu rokovať ktovie s kým," hovorí Baláž.
Naozaj najskôr budova?
Hoci všeobecne je problém vhodnej budovy vnímaný ako základ pre vznik kunsthalle, historička umenia Zuzana Bartošová upozorňuje, že minimálne rok-dva vopred už musí byť zostavený tím ľudí pripravujúci jej výstavný program. „Nemôže byť najskôr budova. Ak sa sústredíme len na ňu, v okamihu, keď sa kunsthalle stane skutočnosťou, nebude mať čo ponúknuť."
Kunsthalle, ktorá je vo svete bežnou súčasťou výtvarného života už vyše storočia, Slovensku chýba. Na tom panuje zhoda, možno zatiaľ jediná. Inou istotou je, že všetko podstatné sa rozhodne až po júnových parlamentných voľbách, dovtedy výtvarná obec nemôže od ministerstva nič čakať.
Zato však môže využiť tento zdanlivo hluchý čas na zjednotenie svojich požiadaviek. Stmeliť sa, aby potom nepremrhala šancu.
