Francúzsky režisér Louis Leterrier neoslovuje amerického diváka, ale svoj predsudok o ňom.
Nie je vylúčené, že hlavným dôvodom, prečo Ray Harryhausen inicioval v roku 1981 vznik Súboja titanov, bol zámer predviesť najnovšie výdobytky na poli filmových trikov. Francúzsky režisér Louis Leterrier, odchovanec Luca Bessona, sa v novom spracovaní neusiluje o nič iné. Pôvodný film (v réžii Desmonda Davisa) sa celkom prirodzene neobmedzil len na obrazové či zvukové atrakcie. No nech sa Leterrier usiluje ako len chce, jeho dielko nepresahuje kvality atrakcie z vidieckeho jarmoku.
Súboj titanov
Súboj titanov (Clash of the Titans), VB,USA 2010, 106 minút
Réžia: Louis Leterrier. Námet: Beverley Cross (film Clash of the Titans, 1981). Kamera: Peter Menzies Jr. Hudba: Ramin Djawadi.
Hrajú: Sam Worthington, Liam Neeson, Ralph Fiennes, Gemma Arterton
Premiéra v SR: dnes
Objavenie GréckaTvorcovia filmovej zábavy dávno zistili, že grécke báje obsahujú všetko, čo stačí na úspešný komerčný film: silných mužov, krásne ženy, skvelé príbehy, city, vášne, smilstvo, netvory, meče a mágiu. Ako súčasť kolektívnej pamäti majú oveľa viac. Vycibrenú formu, komplikovanú ideovú stavbu, náročnú poetiku, pracujú so symbolom, metaforou, hyperbolou. Ich cieľom je vyznávať, zachovávať, upevňovať a šíriť helénsku kultúru vrátane náboženstva.
Ak tvorca akčnej dobrodružnej filmovej zábavy okreše mýtus len na zopár povrchných znakov, aby ho čo najviac priblížil masám, má dve možnosti. Buď si prznenie základov civilizácie prizná a dodá dielku ospravedlňujúci nadhľad, alebo drzo vyhlási, že jeho cieľom je zabávať „obyčajných ľudí“ a vyprodukuje... to, čo Leterrier.
Francúzsky režisér sa dopúšťa rovnakej chyby ako mnohí neamerickí filmári, usilujúci sa o priazeň amerického trhu. Neoslovuje amerického diváka, ale svoju predstavu (svoj predsudok) o americkom divákovi – ako o extrémne nenáročnom, povrchnom, nevzdelanom, naivnom – a silne veriacom.
V prvom pláneNový Súboj titanov si z rôznych mytológií vyberá to, o čom predpokladá, že sa bude publiku páčiť, popiera a občas stavia na hlavu logiku, vnútorné zákonitosti mýtu, ale i vlastného filmového príbehu. Všetko takmer bez výnimky so smrteľne vážnou tvárou. Bez vtipu, humoru, hravosti či radosti. Akoby sa nazdával, že vážnosť vynahradí neschopnosť hlbšie zaujať. Nedáva priestor žiadnym fajnovostiam ako podobenstvá či obrazné vyjadrenia. Všetko chápe v prvom pláne, všetko potrebuje zobraziť, ilustrovať.
Cieľu podriaďuje i scenár, dialógy, kameru, herectvo, ideový plán. Na antickú zápletku očkuje kresťanstvo. Zeus (Liam Neeson) je vládca svetla, Hádes (Ralph Fiennes) je diabol. Ľudstvo si zaslúži trest, lebo sa odklonilo od viery, dokonca povstalo proti Diovi! Perseus (Sam Worthington) je Boží syn, ktorý zostúpil na Zem. Z lásky k ľuďom odoláva pokúšaniu diabla – Hádesa, ba je ochotný aj sebaobetovania. Vydáva sa na cestu, aby zachránil princeznú Andromedu (Alexa Davalos).
S cieľom zatraktívniť dianie na plátne, vštepili tvorcovia do čisto mužského osadenstva Preseovej družiny i krásnu Io (Gemma Arterton), čo je síce možno príjemné, ale úplne ruší romantickú linku Perseus – Andromeda. Teda aj základ, motív celého príbehu.
Nie je to katastrofaZostávajú pekné tváričky a postavičky žien, svaly a svalnaté reči mužov, digitálne hromy-blesky, škorpióny, čarodejnice, okrídlené kone, Medúza a Kraken. Dynamický strih, krikľavá hudba.
Všetko korunuje nezmyselný a nie príliš kvalitný tretí rozmer digitálnej 3D verzie. Len zdôrazňuje plochosť, plytkosť a jednorozmernosť snímky.
Nový Súboj titanov ako remeselne dobre urobený marketingový produkt by skvele zapadol do reklamnej kampane „gréckych dní“ niektorého reťazca reštaurácií rýchleho občerstvenia. Alebo, ako výstižne napísal New York Magazine: „Nie je to katastrofa. Katastrofu by sme si totiž zapamätali.“