Smäd je názov, pod ktorým už bolo nakrútených mnoho filmov, zvyčajne o upíroch. V novinových stánkoch sa dá nájsť DVD, ktoré klame telom a láka na príbeh posledného žijúceho potomka Alžbety Báthoryovej. Béčkový horor z roku 1979 má hudbu od Briana Maya, gitaristu skupiny Queen, ktorá neustála skúšku časom a, žiaľ, aj trápny príbeh. Starú dobrú Báthoryčku odbavili pár vetami bez pripomenutia jej zásluh, čo je škoda.
Oveľa lepší Smäd (Thirst) vznikol vlani v Južnej Kórei. Park Chan-wook dobre chápe, ako robiť exportné filmy, a tak mieša populárnu upírsku tému so západným náboženstvom, kórejskou posadnutosťou sexom a radosťou zo zabíjania. Kňaz sa prihlási ako dobrovoľník na testovanie novej vakcíny proti smrtiacemu vírusu. Experiment sa nevydarí a kňaz sa vďaka krvnej infúzii stáva vampírom.
Pre vieru dlho zápasí so svojimi morálnymi zásadami, ale keď máte chuť na krv, nie je čo riešiť. Protipólom jeho zdržanlivého postoja je priateľova unudená manželka Tae-džu. Zabíjanie ľudí si vychutnáva spôsobom, aký musí ponižovať režisérov ako Oliver Stone a jeho dýchavičný film Takí normálni zabijaci, kde krvi tieklo neúrekom, ale chýbalo tomu skutočné nadšenie.
Smäd je inteligentný vampírsky film nakrútený s láskou k žánru, kde majú miesto humor aj irónia. Dobrý protipól nevydarenému dielku o pravnučke Alžbety Báthoryovej, pri ktorom minuli veľa krvi, ale šetrilinápadmi.
