Paco de Lucia opäť rozpálil Bratislavu

Mnohí sa možno pamätajú, že Paco de Lucia u nás prvýkrát preludoval v roku 1987 (koncert z Bratislavskej lýry dokonca naživo vysielala televízia). V tom istom roku u nás vznikla aj prvá flamencová tanečná škola a v roku 1997 aj festival tejto hudby. O dôvodoch popularity flamenca sa dá dohadovať, no isté je, že sálu NTC v Bratislave vo štvrtok večer zaplnili väčšinou ľudia, ktorí dobre vedeli, na čo prišli a dokázali si to užiť.

Paco de Lucia rýchlo zistil, že má pred sebou vďačné publikum. Už v úvodnom sólovom bloku sa rozohral lepšie ako na nedávnom koncerte v Maďarsku, a rozohrial tak všetkých, ktorí cestou na koncert zmokli. Vonku lialo, no na pódiu stáli palmy (jediná „hviezdna" požiadavka slávneho hudobníka) a začalo to tam iskriť.

Počúvať dve hodiny flamenco hrozí nudou, nie však vtedy, keď počúvate jedného z najlepších gitaristov na svete. Má neuveriteľnú techniku, ale využíva ju skôr efektívne než efektne. Hrá najmä pre divákov, no muzikanti v sále si stále prídu na svoje.

Do Bratislavy si tentoraz priviezol až sedemčlennú skupinu, v ktorej najviac žiaril charizmatický tanečník - z nôh si spravil samostatný nástroj (ich pohyby na doske snímal špeciálny mikrofón). Tradičnou súčasťou flamenca sú aj speváci vytlieskávajúci rytmus, naopak zvukové oživenie priniesli klávesy a ústna harmonika s basgitarou.



Muzikanti ako celok hrali skvele, len starší vokalista občas pôsobil, akoby sa do hviezdnej spoločnosti dostal náhodou. Spieval nadoraz, no nemá najlepší hlas a pripomínal skôr herca z lokálneho divadla, ktorý má viac odvahy než talentu.

Kapelník sedel celý čas uprostred a rozvážne pozoroval spoluhráčov. Komunikáciu s publikom obmedzil na predstavenie kapely a vetu, že chce vymeniť stoličku. No sotva sa našiel niekto, kto by chcel počúvať jeho slová viac než gitaru. Tí, čo sedeli vzadu však určite nechceli počúvať ani rachotiace kovové schody na tribúne rušiace výborné nazvučenie muzikantov.

Časť publika sa v závere dožadovala hitu Entre dos Aguas, no prišlo na citáciu známej skladby iného gitarového virtuóza - Meeting of the Spirits Johna McLaughlina, s ktorým Paco de Lucia fungoval v legendárnom triu v 80. rokoch.

Ako to celé zhrnúť do jedinej vety? Nebol to večer, na ktorý sa spomína celý život, ale silný koncert určite.