Umelci spoznali v šéfovi neslávnej spoločnosti Enron novodobého manipulátorského Macbetha. Spravili o ňom divadelnú hru, ktorá mala úspech v Londýne a teraz smeruje k New Yorku.
LONDÝN. Krach veľkej energetickej firmy na prvý pohľad nepôsobí ako téma, ktorá by prilákala do divadla tisíce ľudí. Práve to sa však podarilo hre Enron, ktorá najprv dobyla londýnsky West End a teraz sa o to isté pokúsi aj v New Yorku.
S odstupom času možno kolaps Enronu vidieť ako predohru k súčasnej ekonomickej kríze. Šéf Enronu Jeffrey Skilling zaviedol účtovníctvo, v ktorom sa budúce príjmy hodnotili na základe súčasnej trhovej hodnoty. Ako sa neskôr ukázalo, účtovné uzávierky Enronu boli skvelým príkladom žánru sci-fi, keďže ich súvis s realitou bol takmer nulový.
Firma, ktorú časopis Fortune vyhlásil v rokoch 1996-2001 za najinovatívnejšiu v Amerike, mala aj priekopnícke metódy utajovania strát, tým, že zakladala špecializované spoločnosti s ručením obmedzeným. Skilling si za túto a ďalšie inovácie vyslúžil 24 rokov väzenia.
"Pre „pánov z vesmíru“ treba mať pochopenie. Sebaklam im nedovolil uvidieť, že sa rútia do záhuby."
Kráľ je nahýPochopiteľne, len málokto príde do divadla tri hodiny počúvať o pochybných účtovníckych metódach a ležérnych audítoroch, a tak 29-ročná dramatička Lucy Prebblová musela do hry vložiť medziľudské konflikty, značnú dávku irónie a na odľahčenie aj hudbu a tanec.
Nechýba ani tak trocha feministický pohľad – úlohu zdravého rozumu vo firme predstavuje istá Claudia Roeová. Je to fiktívna postava, ale jej predobrazmi boli skutočné ženy, ktoré upozornili na to, že v Enrone nie je všetko s kostolným poriadkom.
Samotná dramatička Pebblová pre denník Guardian povedala, že hoci si nemyslí, že ženy majú silnejšie morálne povedomie, nepochybne majú iný pohľad na vec a sú schopné skríknuť, že cisár je nahý.
V súčasnej atmosfére, keď sú bankári a iní finančníci ľahkým terčom hnevu, Enron predstavuje pohľad, ktorý je na jednej strane dostatočne drsný a otvorene sa vysmieva arogancii, s akou títo samozvaní „páni vesmíru“ vystupovali, ale zároveň má aj pochopenie pre ich sebaklam, ktorý im možno neumožnil naplno si uvedomiť, že sa rútia do záhuby.
V pásikavom oblekuTen prvý prístup vykresľuje to, že po scéne behajú biele myši ako metafora fiktívnych ziskov alebo to, že audítorská firma Arthur Andersen je zobrazená ako nemá bábka, ktorá mlčí o tom, čo vidí. Lehman Brothers, firma, ktorej pád bol ešte rýchlejší a bolestivejší ako v prípade Enronu, má zase podobu komickej dvojice oblečenej do jedného veľkého pásikavého obleku.
Na druhej strane, monológ Jeffreyho Skillinga, v ktorom aj napriek zlyhaniu Enronu vyjadruje svoju vieru vo voľný trh, evokoval vo viacerých recenzentoch paralelu so shakespearovskými monológmi a v jeho postave vidia novodobého manipulátorského Macbetha.
Ak však nejaké literárne dielo verne vystihuje psychologické pozadie kauzy Enron, tak je to pravdepodobne román Ohňostroj márnosti od Toma Wolfa.
