BRATISLAVA. Španielske noviny prijali nominácie na Zlatú palmu tak trochu s rozčarovaním. Do hlavnej súťaže festivalu v Cannes sa nedostal žiadny španielsky režisér, v celom zozname našli len jednu svoju hviezdu. „Naše meno zachraňuje Javier Bardem,“ napísali v denníku El Mundo. A asi pritom dúfali, že to predsa len nebude tak málo, pretože Bardem príde do Cannes v sprievode Alejandra Gonzáleza Iňárritua. Slávny mexický režisér ho obsadil do hlavnej úlohy vo filme Biutiful.
Vtedy pred rokmi
Iňárritu ho nakrúcal v Barcelone, v meste, ktoré spoznal ako devätnásťročný. Jeho kamaráti z detstva v tom čase študovali na vysokých školách, on bol rád, že doštudoval strednú. Jeho otec – bankár skrachoval, rodina sa živila zbieraním a predávaním ovocia. Alejandro si vtedy zvykol na život na ulici, objavovať ho tam sa mu zdalo zmysluplnejšie ako univerzita.
Aj keď odišiel z Mexika a prišiel do Španielska, zamestnal sa ako zberač hrozna, zametač ulíc, roztlieskavač na diskotékach. „Ja neviem, asi vtedy niekedy sa vo mne objavila túžba pátrať po ľudskom údele,“ vravel už v roku 2000, keď na festivale v Cannes ukázal svoj prvý film Amores Perros. Tam získal cenu kritiky, vzápätí bol nominovaný na Oscara, a po drámach 21 gramov a Babel sa ho už dalo vyhlásiť za špecialistu na silne emotívne, existenciálne príbehy.
"Len pred pár hodinami som povedal Javierovi Bardemovi, aký som šťastný."
Alejandro González Iňárritu, mexický režisér
Keď minulý rok začal nakrúcať Biutiful a španielske médiá sa vypytovali, ako sa má, povedal: „Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi som pracoval na nákladnej lodi a prvýkrát som vystúpil v Barcelone. Pred ôsmimi rokmi som spoznal Javiera Bardema. Pred tromi rokmi som začal písať nový scenár a myslel som pri tom na neho. Pred dvomi rokmi som sa znovu vrátil do Barcelony aj so svojimi dvomi synmi. Pred jedenástimi mesiacmi a dvadsiatimi deviatimi dňami som sa rozhodol, že film nakrútim tu. A len pred pár hodinami som povedal Bardemovi, aký som šťastný, že túto cestu môžem prežiť spolu s ním.“
Nová kariéra
Bardem dostal od Iňárritua úlohu osamelého muža, otca – samoživiteľa, priemerného človeka z predmestia. Niežeby bol na podobné postavy predurčený – keď v roku 1992 dostal prvú veľkú úlohu vo filme Šunka, šunka, zaradil sa skôr medzi prvoplánových milovníkov a jednoduchých machov. Lebo veď publikum nie vždy rozlišuje medzi hercom a postavou, ktorú hrá. Ale už o pár rokov ho zamestnal Pedro Almodóvar, vo filme Na dno vášne z neho spravil basketbalistu na vozíčku – a začala sa nová, skvostná kariéra.
Bardem síce ešte dnes vymýšľa a tvrdí, že nevie dobre po anglicky, no keby nevedel, nehral by u amerických režisérov Juliana Schnabela (Kým sa zotmie), bratov Coenovcov (Táto krajina nie je pre starých), Johna Malkovicha (Dancer Upstairs) a Woodyho Allena (Vicky Cristina Barcelona). Vo filme Táto krajina nie je pre starých dokonca nehrá žiadneho španielskeho alebo juhoamerického prisťahovalca, ale originál Američana (a ešte za to aj dostal Oscara).
Woody Allen svoju komédiu Vicky Cristina Barcelona predstavil na festivale v Cannes pred dvomi rokmi, vtedy sa španielska časť publika hlasno rozosmiala, keď sa v nej Bardem prvýkrát zjavil. Predsa len, ešte to u Španielov vyvolávalo zvláštny efekt vidieť svojho starého známeho medzi americkými hviezdami. Ale hádam si už zvykli, keď si už zvykli na to, že ich vo svete tak úspešne reprezentuje.
Alejandro González Iňárritu už v Cannes získal cenu pre najlepšieho režiséra, bolo to v roku 2006 za drámu Babel, a ak jeho nový film Biutiful nijako výrazne nesklame, mal by v ňom zažiariť aj Javier Bardem.
Festival sa začne 12. mája.
