BRATISLAVA. Režisér Jan Švankmajer má svoje tvorivé desatoro (zverejnil ho v knižke Síla imaginace) a jeden bod znie takto: „Stále zamieňaj sen za realitu a naopak. Neexistujú žiadne logické prechody. Medzi snom a realitou je len jeden nepatrný fyzický úkon: zdvihnutie alebo zavretie viečok. Pri dennom snení odpadá aj ten."
Agentúra ČTK napísala, že Jan Švankmajer, preslávený a svetoznámy surrealista, akurát dokončil nový film - Prežiť svoj život. Sen a realita budú jeho hlavnou témou, pretože hlavným hrdinom je muž, ktorý žije dva životy. Jeden v realite a druhý vo sne. Musí chodiť k psychoanalytikovi, aby pochopil, čo sa to s ním deje a či to niečo znamená.
Prečo vziať do rúk kameru
Švankmajer mal naposledy v kinách film Šílení. Bol o absolútnej túžbe po slobode a všadeprítomnej civilizačnej manipulácii. Vtedy, pred štyrmi rokmi, povedal pre SME: „Téma slobody je jedinou témou, pre ktorú stojí za to vziať ešte do ruky štetec, pero alebo kameru."
Nový film Prežiť svoj život sa do kín dostane po lete. Vznikol animovaním fotografií v kombinácii s hranými scénami. Za kamerou bol Slovák Juraj Galvánek. So Švankmajerom sa stretli už v roku 1983, keď spolu robili film Do pivnice, spolu nakrútili aj Otesánka a Šílení.
Pre české Hospodárske noviny vlani Švankmajer povedal, že tento film bude i o detstve, keďže už vtedy „začína onen boj o prežitie našeho života."
A zdá sa to byť logické, preto o tejto téme píše vo svojom desatore tiež: „Úplne sa poddaj svojim obsesiám. Aj tak nič lepšieho nemáš. Obsesie sú reliktami detstva. A práve z hlbín detstva pochádzajú tie najväčšie poklady (...) Keď nakrúcaš film, musíš byť celých dvadsaťštyri hodín v tom. Potom sa všetky tvoje obsesie, celé detstvo presťahujú do filmu bez toho, že by si to vedome postrehol. A tvoj film sa tak stane triumfom infantilizmu. A o to ide."
Nahý ako divák
Bolo by drzé, trúfalé aj nemiestne, keby sme viac dopredu odhadovali, o čom všetkom film Prežiť svoj život bude a aké témy zahrnie. Pretože rovnako ťažkú úlohu budeme mať aj na jeho konci, keď už bude vplývať na naše vedomie aj podvedomie.
Napokon, sám Švankmajer nám povedal: „Autor stojí pred hotovým dielom rovnako nahý ako divák. A zisťuje, čo vlastne urobil. Nakoniec však všetko smeruje k niekoľkým obsesiám, ktoré sú neodbytné a ovládnu tvorivý proces."
