Vo svojom novom filme hrá Nanni Moretti psychiatra a lieči v ňom pápeža. Film sa volá Habemus Papam a Taliansko už naň čaká.
BRATISLAVA. Mních Pietro Angeleri odišiel do hôr a býval v jaskyni, a nebol šťastný, keď mu skupina kardinálov oznámila, že ho zvolili za pápeža. Taká zodpovedná úloha ho stresovala a dohnala k lekárovi. Aj toho lekára prosil, aby ho zahrnul do svojich modlitieb, ale nakoniec si riešenie našiel sám - po piatich mesiacoch sa pápežskej funkcie vzdal.
Taliansky režisér Nanni Moretti pozná tento príbeh z roku 1294, v pozmenenej verzii, posunutej do súčasnosti, ho vyrozprával vo svojom novom filme Habemus Papam. Radostným zvolaním „Máme pápeža“ sa v ňom začínajú prvé scény aj utrpenie hlavného hrdinu. Nový pontifik je nervózny, zdesený, znechutený – a vystrašený z moci. Pravidelne chodí k psychiatrovi.
Cirkev ho pozná
Nanni Moretti nemá problém so zobrazovaním postáv, ktoré síce nie sú skutočné, ale majú reálny predobraz. Pred štyrmi rokmi nakrútil film Il Caimano a ukázal v ňom samoľúbeho, ale už dosť neschopného producenta, ktorý chcel byť grandom, a tak sľúbil jednej debutujúcej režisérke, že jej zafinancuje film. Režisérka napísala príbeh o bezočivom magnátovi a politikovi. Producent je z neho nadšený, v úrade i pred spaním si ho v hlave vizualizuje. Ale ani vtedy, keď už je skoro všetko nakrútené, nepochopí, že je to film o Berlusconim a že z toho bude zle.
Ale aby bola predstava úplnejšia: Morettiho možno charakterizovať niekoľkými spôsobmi. Je to jedna z najvýraznejších postáv súčasného talianskeho filmu. Nie je len režisér, je aj herec. V roku 2001 sa na festivale v Cannes ukázal s výborným filmom Synova izba a dostal zaň Zlatú palmu. Je ľavičiarom a v radoch cirkvi okrem toho známy ako presvedčený antiklerikál.
"Nanni Moretti má fanúšikov na celom svete a jeho dielo by sa nemalo cenzurovať, či už bude antiklerikálne, alebo nie."
Claudio Sorrentino,
poradca talianskeho ministra
Takže pravicové noviny Il Giornale boli znepokojené, keď sa o Morettiho plánoch nakrútiť Habemus Papam dozvedeli. Vedeli, že z Európskej únie dostal 600tisíc eur a pýtali sa, či sa za ne náhodou nechystá zosmiešniť Vatikán.
Samy však odcitovali zmierlivé slová Claudia Sorrentina, poradcu ministra kultúry v oblasti kinematografie: „Zostal som trochu zaskočený, keď som sa dopočul o obsahu filmu a jeho financovaní. Sám mám v Neapole strýka biskupa. Ale potom som si uvedomil, že Moretti má fanúšikov na celom svete a že by sa jeho dielo nemalo cenzurovať, či už bude antiklerikálne, alebo nie. Musíme zachovať pluralitu názorov.“
Štedrú finančnú podporu zároveň vysvetlila Alessandra Priante z fondu Eurimages. Povedala, že iní talianski režiséri nevyužívajú európske peniaze, nežiadajú o granty a že „na rozdiel od snaživého Morettiho nevedia správne vyplniť formuláre“.
Slabosti sú v poriadku
Predsa len jednu konkrétnu výčitku od cirkvi už Nanni Moretti dostal. Bolo to pred dvomi rokmi za film Caos Calmo, v ktorom je tvrdá sexuálna scéna. Nezdá sa však, že by cirkev musela protestovať aj teraz, keď uvidí film Habemus Papam. Moretti síce nedostal povolenie nakrúcať vo Vatikáne, ale sám tam niekoľkokrát zašiel a svoj scenár konzultoval s monsignorom Gianfrancom Ravasim. A v denníku La Repubblica potom napísali, že depresívny pápež s ľudskými slabosťami môže byť milou filmovou predstavou.
Habemus Papam bude mať svetovú premiéru v lete. Pápeža v ňom hrá Michel Piccoli a psychiatra sám Moretti. Taliani ho vyhlásili za najočakávanejší film sezóny a predpokladali, že bude súťažiť v Cannes. Tam sa však nakoniec nedostal – možno preto, že ho Moretti nestihne úplne dokončiť, alebo preto, že sa prihlásili aj lepšie filmy. A možno, že vedenie festivalu usúdilo, že netreba dráždiť vo chvíli, keď má skutočný pápež skutočné problémy.
Moretti povedal, že vo svojom príbehu hľadal rovnováhu medzi bolestivým a ľahkým tónom. A sľuboval, že nebude pesimistický, vraj minimálne preto, že sa v ňom odklonil od skutočnosti.
