Asociácia slovenských filmových klubov sa stáva hlavným importérom väzenských filmov. Po dvoch britských novinkách vychádzajúcich zo skutočných udalostí – vizuálne pôsobivom Hlade o štrajku v severeoírskej väznici a Bronsonovi, tamojšom najobávanejšom väzňovi – do kín minulý týždeň prišiel najlepší francúzsky film minulého roku. Názov zvádza pozornosť nesprávnym smerom, Prorok naznačuje náboženský rozmer, aj keď máme do činenia najmä so svojskou podobou väzenského vzdelávania.
Malik má alžírsky pôvod, sotva dvadsať rokov a vo väzení je za útok na policajta. Mal by si odsedieť šesť rokov, čaká ho však nepokojné obdobie, ktoré slovo sedieť príliš nevystihuje. Rozdelenie moci najlepšie vidieť na väzenskom dvore, kde v každom kúte postáva iná skupina.
O moc sa delia moslimovia a Korzičania. Malik by mal automaticky patriť k tým prvým, pod svoje krídla ho však zoberie César Luciani, šéf konkurenčnej skupiny. Je to zavalitý otcovský typ, ale žiadne rodinné nežnosti sa od neho nedajú čakať. Cena za ochranu je vysoká, ako prvé od Malika chce, aby zabil iného väzňa. Niels Arestrup je v úlohe Césara najsilnejšou postavou celého filmu, Tahar Rahim v úlohe Malika zasa skvele využil životnú príležitosť stať sa ešte pred tridsiatkou hlavnou postavou kultového filmu.
Prorok získal deväť Cézarov, Veľkú cenu v Cannes, bol nominovaný na Oscara a dostal sa do distribúcie artových kín po celom svete. Režisér Jacques Audiard dostal prezývku „francúzsky Scorsese“, film niektorými prvkami (prerod hlavnej postavy na gangstra) zasa pripomína Krstného otca. Prorok to však neskúša cez čierny humor ani gangsterskú štylizáciu, posledné čo by ste v ňom hľadali, je romantizácia postáv. Názov je mierne zavádzajúci, namiesto mystiky je tu iba surová realita a príbeh muža, čo sa dokázal prispôsobiť aj tým najhorším podmienkam.
