Klára, Nemusíš sa tieňov báť, Na lásku nám stačí mono. Spomínate si? K týmto starým hitom skupina AC+ chystá nové pesničky, ktoré vyjdú v polovici mája na jej novom albume, ktorý vychádza po dlhej pauze.
BRATISLAVA. Ešte než sa na obrazovkách socialistickej televízie objavil Triangel, hudobnou hitparádou bola relácia 5xP. Ten názov bolo skratkou pre "Päť pekných pesničiek pre potešenie". Medzi nimi sa raz objavila aj nezvyčajná hitovka s názvom Klára. Jemný mužský hlas, zaujímavo klenuté melódie so zvukom syntetizátora okorenené rockovou gitarou – to bol charakteristický zvuk AC+.
Táto skupina z Malaciek vyhrávala hitparády, obiehala takmer každé mesto na Slovensku a šnúry robila dokonca aj v Poľsku a bývalom východnom Nemecku, no po novembri 1989 sa postupne vytratila zo scény. Teraz sa opäť dala dokopy a rozbieha sa nanovo.
Dosť bolo rádiového popu
Prichádzame k rodinnému domu v Gajaroch pri Malackách. Z malej pivnice sa ozýva dunenie nástrojov a keď tam vstúpime, štyria muzikanti nám začnú hrať svoje pesničky.
Keď spustia, znie to, akoby partia dvadsiatnikov práve založila skupinu. Ich energický rock je nákazlivý a keď príde na Kláru, je jasné, že pritvrdili: „Je to surovejšie, pretože nemáme klávesy. Odkedy náš blonďavý klávesista Lucián Bezák, ktorý bol maskotom skupiny, odišiel, hráme s dvoma gitarami,“ hovorí Juraj Trebuľa. „Dnes je v rádiách samý pop, chýbajú tam trochu tvrdšie kapely, možno bude po nás väčší dopyt,“ smeje sa spevák a hlavný autor hudby.
Nový album vychádza v polovici mája, či ho budete v rádiách počuť, je otázne. Muzikanti nám ukazujú e-mail od jedného z tých najpočúvanejších. Jeho dramaturg im odkazuje, že na CD „nenašiel pesničku s hitovým potenciálom“ a svoj dojem pomenúva výrazom „príjemná recesia“. Ono, názov Sex, Malibu & Rokenrol k tomu zvádza, ale tucet pesničiek je stále tým, čo AC+ vždy robili najlepšie – príjemným melodickým rockom.
Podobné zážitky majú z prehrávok, ktoré kedysi museli absolvovať všetky kapely. „Klára nikdy nezaznela v rádiu, pretože sa tam spieva Na ulici stála, za čo nás napadli: To nie je socialistické dievča, to ste kde videli, že u nás vonku len tak postávajú nejaké ženy? Pritom v televízii s tým problém nik nemal,“ spomína Trebuľa.
Pozn. Výpadky zvuku v niektorých pasážach má na svedomí mobilné video, výpadky textu spevák :-))
Modus ako predkapela
Návraty na scénu sú rôzne. V tomto prípade nejde o nostalgické spomínanie či jednorazovú záležitosť. Kapela poctivo skúša nový repertoár: „Mohli sme len inak zabaliť staré pesničky, ale nové sú tiež dobré a možno aj lepšie,“ hovorí textár AC+ skrývajúci sa za pseudonym River Salome.
Koncom 80. rokov mala skupina za sebou dva albumy a hrávala vyše sto koncertov ročne. November 1989 ju však pribrzdil. „Zo dňa na deň to spadlo na nejakých dvadsať koncertov, záujem ľudí o domácu scénu klesol, všetci sa vrhli na západnú hudbu a my sme začali podnikať,“ vraví gitarista Vlado Novák. Značku AC+ udržiaval pri živote najmä Trebuľa, v unplugged duu hrával na firemných večierkoch a ako štúdiový projekt urobil album Jedenásť vecí (1997), z ktorého je ďalší hit Zavri oči, padá dážď.
Kapela sa znovu naštartovala po návrate basáka Fredyho Herza z Ameriky a teraz sa tam sama chystá. „Cez Facebook nás oslovil fanúšik z New Yorku, vybavuje tam dva koncerty. A keď sa to dozvedel náš vydavateľ, rozhodol sa poslať nás do Kalifornie a Kanady, kde plánuje akcie s Jankom Lehotským.“
Inak, známeho klávesistu a skladateľa AC+ dobre poznajú. Keď kedysi dával dokopy novú zostavu Modusu, robil malackým hviezdam chvíľu predkapelu.
