BRATISLAVA. Košičania pravdepodobne vedia, že z ich mesta pochádza režisér Peter Kerekes. Počuli, že vlani ho ako mladého producenta pozvali na festival do Cannes a možno aj počuli, že za svoj posledný film Slnko v sieti je nominovaný na národnú cenu Slnko v sieti. Ale je rovnako možné, že všetky jeho filmy nevideli.
Na to by mal poslúžiť Fórum.DOCsk - Festival slovenského dokumentárneho filmu. Prvý ročník bude v Košiciach od stredy do piatka. Premietnu sa na ňom diela filmárov, ktorých kritika zaraďuje ku Generácii 90.
V programe sú najmä filmy z rokov 1993 - 2010 a aby bol obraz úplnejší, doplní ich aj pár takých, ktoré vznikli ešte v Československu. „Naša dokumentárna tvorba je pestrá, ale málo sa prezentuje. Je zvláštne, že hoci Juraj Lehotský alebo Jaro Vojtek dostávajú ceny po celom svete, niet festivalu, kde by sa ich filmy ukázali pokope. Niet príležitostí, kde by sme sa mohli porozprávať, prečo sú vlastne také úspešné,“ hovorí jeden z organizátorov Robert Rampáček.
Straty a nálezyV Bratislave sa na prelome storočí párkrát zorganizovala prehliadka Tri dni dokumentu, Rampáček hovorí, že košický festival by na ňu rád nadviazal. Ešte dôležitejšia sa mu zdá byť inšpiráciou festivalom dokumentárneho filmu v Jihlave. Svojím medzinárodným presahom, aj sprievodnými európskymi workshopmi, ktoré pre filmárov chystá.
V Košiciach bude tento rok jeden diskusný podvečer, povedie ho šéfredaktor časopisu Kino-ikon. On hovorí, že to bude príležitosťou na „kolaudáciu strát a nálezov, prehodnotenie najvýraznejších plusov i mínusov“ dokumentárneho filmu. Peter Kerekes si zas pripravil akciu s názvom Návod na použite, chce v ňom vysvetliť, „ako sa niekoľko nápadov slovenských filmárov premenilo na film a ako produkčné podmienky vplývali na obsah a formu filmov.“ Spolu s Kerekesom bude o svojom pripravovanom filme Normalizácia rozprávať Róbert Kirchhoff.
Zatiaľ pomalyPri vymenúvaní programu Robert Rampáček ešte spomína režiséra Jara Vojteka, pretože pomohol s výberom filmov, a najmä svojím entuziazmom. Dokumenty sa budú premietať v malej kinosále Východoslovenskej galérie a vo veľkolepejšom priestore jednej z košických kasární, ktorú budúce Európske mesto kultúry premenilo na centrum umenia Kulturpark.
„Zatiaľ sme mali len miniatúrny rozpočet, preto nemáme veľké oči a ani netvrdíme, že to bude bombastická šou,“ hovorí Rampáček. Nemali sme peniaze na plagáty, len sme nejaké vylepili v Košiciach a v Prešove. Veríme, že postupne presvedčíme a prídu aj diváci z Levoče, Banskej Bystrice alebo aj z Bratislavy.“
