SME
Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Staré dobré kriminálky

Možno sú dnes už na smiech, ale stále ich z nostalgie radi pozeráme. Staré kriminálne seriály majú svoje čaro možno aj preto, že v nich viac šlo o príbeh ako o moderné vyšetrovacie postupy.

Herci Michael Brandon (James Dempsey) a Glynis Barberová (Harriet Makepeaceová) v polovici osemdesiatych rokovHerci Michael Brandon (James Dempsey) a Glynis Barberová (Harriet Makepeaceová) v polovici osemdesiatych rokov



V kriminálke Strach nad mestom z roku 1975 komisár Le Tellier, stelesnený Jeanom-Paulom Belmondom, naháňa nebezpečného maniaka, ktorý vraždí pekné Parížanky. V závere sa ozbrojený vrah zavrie v cudzom byte aj s jeho obyvateľmi a vyhráža sa, že dom vyhodí do povetria. Moderný činžiak obkľúči polícia a na jeho strechu vysadia ozbrojené špeciálne komando.

Dnes by to boli kukláči celí v čiernom s najmodernejšími samopalmi a v nepriestrelných vestách, vtedy to boli ujovia v obyčajných nohaviciach a károvaných košeliach s puškami ako poľovníci. Pred tridsiatimi rokmi to bolo tak – dôraz sa kládol na charizmatického policajta a jeho príbeh a technika bola v pozadí. Dnes bez špičkovo vybaveného laboratória a rozpitvaných mŕtvol už žiadnu kriminálku či detektívny seriál pomaly nikto nenatočí.

Francúzske policajtky

Zatiaľ čo v amerických seriáloch bolo ženských vyšetrovateliek ako šafranu, Francúzi boli omnoho emancipovanejší a ženy vystupovali aj ako policajné šéfky. V osemdesiatych rokoch vznikli aj komédie so ženskou komisárkou Lisou v hlavnej úlohe - zahrala si ju Annie Girardotová a po jej boku sa objavil Philippe Noiret. Ide o dva na seba voľne nadväzujúce filmy – Nežné kura (1978) a Ukradli torzo Jupitera (1980), ktoré sa kedysi s veľkým úspechom premietali aj v našich kinách.

Ženské predstaviteľky sa v úlohách nekompromisných policajných šéfok objavujú aj v deväťdesiatych rokoch – najpopulárnejšia je Véronique Genestová ako Julie Lescautová (1992) a tiež príťažlivá práporčíčka Isabelle zo seriálu Žena zákona (1996). Tento seriál sa netradične neodohráva v Paríži, ale v mestečku Valadieu.

Isabelle si zahrala Corinne Touzetová. No a ak už je reč o deväťdesiatych rokoch, azda najpopulárnejším francúzskym krimiseriálom z tohto obdobia je Komisár Navarro (1989) s vynikajúcim Robertom Haninom v hlavnej úlohe.

obr_01.jpg

Štrnásťročná Véronique Genestová vo filme La Banquiere (1980)

Komisár Moulin

Absolútnou jednotkou medzi francúzskymi policajtmi je azda megapopulárny Komisár Moulin. Seriál sa začal nakrúcať v roku 1975 a nakrúca sa dodnes. Moulina pritom stále hrá charizmatický Yves Rénier. V prvej sérii sa objavuje v obleku a s kravatou, no v roku 1989 si pri podpísaní zmluvy presadil iné podmienky.

Začal sa podieľať na písaní scenárov a réžii a vytvoril si vlastný imidž. Začal používať svoju obľúbenú motorku Ducato 850 Starda, nosiť koženú bundu, džínsy, tričko a tenisky. Nové diely sú akčnejšie a realistickejšie.

Seriál veľmi pozitívne hodnotí aj francúzska polícia. Radí sa k najlepším seriálom s kriminálnou zápletkou z tohto obdobia, pretože prekračuje doteraz zaužívané schémy kriminálneho žánru.

Scenáre sú až realisticky odpozorované zo života, pretože ich autor George Moréas sedemnásť rokov zbieral materiál na oddelení pre ťažkých delikventov. Komisár Moulin je moderný policajt, ktorý kašle na konvencie, neváha sa pohádať aj s nadriadenými a má slabosť pre krásne ženy.

Na začiatku rozvedený Moulin žil vždy s inou priateľkou - zahrali si ich Annie Balestrová, Diane Simenonová a Laurence Charpentierová, od roku 1992 je jeho družkou šarmantná novinárka Samantha Beaumontová, v podaní Natache Amalovej.

Moulinov dlhoročný kolega inšpektor Guymard sa už pomaly zberá do výslužby a od roku 2000 dostal Moulin v seriáli nových kolegov – sú to Charlotte Marzsewská a Léon Guermeur. Napriek tomu, že Rénier začínal so seriálom ako tridsaťjedenročný a dnes má pred sedemdesiatkou, nestratil nič zo svojej príťažlivosti pre televízne publikum a stále točí dve epizódy Komisára Moulina ročne.

obr_02.jpg

Yves Rénier ako komisár Moulin koncom sedemdesiatych rokov

Dempsey a Makepeacová

Ženská policajtka sa vynorila aj na Britských ostrovoch. V jednom z najobľúbenejších televíznych seriálov osemdesiatych rokov Dempsey a Makepeacová vystupovala vo vyšetrovateľskej dvojici šarmantná blondínka, seržantka Harriet Makepeaceová, ktorú stvárnila Glynis Barberová.

Jej partnerom bol poručík James Dempsey, ktorý prišiel z New Yorku pracovať na britskú políciu, aby posilnil elitnú jednotku. Hrá ho Michael Brandon. Dempsey a Makepeaceová sa celý čas podpichujú a keby sa už-už zdalo, že si vyjadria niečo viac ako sympatie, napokon medzi nimi k ničomu nedôjde.

V skutočnosti sa hlavní predstavitelia do seba zamilovali, hoci ich prvé stretnutie vraj nedopadlo dobre. „Michaela som vôbec nepoznala, takže som nevedela, že si už precvičoval svoju postavu a ja som si len pomyslela, že je úplne protivný. Bol hlučný, kričal na plné hrdlo. V tom čase som mala priateľa, išla som domov a povedala: ‚Ten muž je nočná mora, neviem, ako s ním budem pracovať,‘“ spomína na ich zoznámenie Glynis Barberová.

No napokon sa z nich stal pár aj v súkromí. Po tom, čo seriál prestali v novembri 1986 vysielať, sa nakrátko rozišli. Svoj vzťah však obnovili, v novembri 1989 sa zosobášili a v roku 1992 sa im narodil syn Alex. V čase svadby mal on 44 rokov a za sebou jedno neúspešné manželstvo, ona mala o desať rokov menej.

Columbo

Asi najviac sa však tvorcovia vybláznili na poručíkovi Columbovi. Tento americký policajt talianskeho pôvodu je už legendou. Hoci je Peter Falk skvelý herec a vytvoril veľa skvelých postáv, úloha popleteného poručíka s ním doslova zrástla.

Príbehy tohto seriálu sú postavené na hlavu, od začiatku totiž poznáme vraha. Napriek tomu je pre nás jeho odhaľovanie vzrušujúce. Vlastne nás baví sledovať, ako Columbo s vrahom zakaždým hrá zvláštnu hru - nikdy nevieme, či naozaj nevie, alebo už vie a len sa robí, že nevie, aby zmiatol vraha. Hoci sa novšie diely od starších líšia a posunuli sa ešte viac k umeleckému artefaktu s komediálnymi prvkami, povinné rituály v každom Columbovi musia byť.

Poručík za každých okolností fajčí aj v interiéri cigaru a klepe popol na koberec, za čo mu v takmer nefajčiarskej Amerike vždy niekto vynadá. Jedáva čili a v každom dieli spomína pani Columbovú, ktorú nikdy neuvidíme, aj keď sa už k tomu schyľuje.

Columbo každého irituje svojím divným autom a hlasom Dalimila Klapku či Petra Haničinca vždy nadšene vysvetľuje, že „pane, to je francouzský auto, Peugeot“. Columbo nikdy za nič na svete nevymení svoj ošumelý baloniak, vďaka ktorému sa mu v jednom dieli ujde polievka bez bezdomovcov, lebo rehoľná sestra z charity si ho pomýli s asociálom.

No a nikdy nemôže chýbať Columbova tradičná veta, ktorú vysloví v každom dieli niekoľkokrát, keď je už-už na odchode a vrah či vrahyňa si vydýchnu, že sa dotieravého poručíka konečne zbavili. „Prepáčte, môžem ešte na chvíľočku? Takmer by som zabudol...“

Divák sa zabáva a keby nepočul svoje obľúbené repliky, nebol by spokojný. Columbo je teda naozaj zvláštna detektívka, ktorá má svojich skalných priaznivcov. Staršie diely dnes už mnohí sledujú aj z nostalgie za luxusom Ameriky sedemdesiatych rokov, keďže vrahovia sú samí ľudia z lepšej spoločnosti, bývajú v krásnych domoch a jazdia na drahých autách.

obr_04.jpg

Peter Falk (1927) ako poručík Columbo. V civile žije so svojou druhou
manželkou, herečkou Sherou Danese (1949). Podľa najnovších správ
83-ročný Falk trpí Alzheimerovou chorobou

Nové vyšetrovacie metódy

Mnohé, kedysi kultové a na svoju dobu revolučné kriminálny seriály sú nám dnes už trochu smiešne. Nejde len o to, ako sú „starí“ kriminalisti vymódení a aké majú účesy. Akčná kamera, rýchle strihy, vizuálne efekty – to všetko dnes pridáva kriminálkam na atraktívnosti.

Aj napriek tomu, že trestné činy, ktoré policajti vyšetrujú, sú stále rovnaké ako pred tridsiatimi rokmi, zrejme najviac sa zmenili vyšetrovacie metódy. V sedemdesiatych ani v osemdesiatych rokoch nikto nechyroval o mobilných telefónoch, policajti sa dorozumievali iba vysielačkami, zločinci často telefonovali z telefónnej búdky. Aj podľa toho sa niekedy dalo identifikovať, kde sa vrah nachádza.

Ak povedzme policajt v štúdiu analyzoval nahrávku telefonického hovoru s vrahom a počul v pozadí zvuky kolotočov, o mieste, odkiaľ vrah telefonoval, mu to niečo povedalo. Takisto naháňačky na autách boli kedysi napínavejšie, možno aj preto, že neexistovalo GPS, ABS a ani airbagy. A čo je najväčšia zmena – neexistoval internet ani osobné počítače.

Ak sa aj počítač alebo fax v seriáli objavili, tak len ako absolútna technická novinka. Zatiaľ čo daktyloskopia sa v kriminalistike využíva od roku 1892, DNA analýza sa ako kriminalistická metóda začala využívať až od roku 1985 (u nás o desať rokov neskôr). To znamená, že Columbo, Kojak, Derrick, Mike Stone, Doyle s Bodiem, komisár Moulin či Dempsey a Makepeacová ich vo svojich prípadoch nemohli používať a spoľahnúť sa mohli len na svoje skúsenosti, intuíciu a kreativitu.

Nenapreduje len svet zločinu a kriminalistiky, ale menia sa aj samotné kriminálne seriály, keďže aj dnešný televízny divák je iný a tvorcovia sa mu prispôsobujú. Podstata, pre ktorú aj dnes diváci kriminálky milujú, zostáva však stále rovnaká. Ide o to chytiť vraha, aby zlo bolo potrestané. A to sa nezmenilo od čias radu Vacátka a Hriešnych ľudí mesta pražského.

Randall a Hopkirk
obr_maly.jpgKedysi boli scenáristi vtipní a nápadití. V britskom seriáli Randall a Hopkirk z roku 1968 si dokonca vymysleli detektíva ducha. Hlavnými postavami seriálu sú dvaja priatelia, detektívi Jeff Randall a Marty Hopkirk, ktorí spoločne prevádzkujú vlastnú detektívnu kanceláriu. Potom, ako Hopkirka zavraždia (zrazia ho autom), začne sa Randallovi zjavovať ako duch a pomáha mu vyriešiť kriminálne prípady. Randallovi pomáha aj Hopkirkova niekdajšia snúbenica
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  3. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  4. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Stredoškoláci z Trnavy vyražajú na Shell Eco-marathon
  2. Ďalší ekologický krok BILLA
  3. Vysoké Tatry: Úrazovosť v horách narastá
  4. Orange poskytne návštevníkom Pohody najlepšiu sieť
  5. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  6. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  7. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  8. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 230
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 9 853
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 368
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 7 257
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 963
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 769
  7. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 672
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 161
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  2. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  3. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  6. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  7. Jiří Ščobák: 32 nejzajímavějších filmů a seriálů, které jsem viděl v roce 2021
  8. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 442
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 6 722
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 5 103
  4. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 4 794
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 023
  6. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 3 935
  7. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 663
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 225
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu