Čo sa stalo: V roku 1989 prežil ťažkú automobilovú nehodu.
Následky: Ochrnula mu dolná polovica tela, zostal pripútaný na invalidný vozík.
Kedy sa vrátil na scénu: Dva roky po autonehode.
Kto mu pomohol: Rodina, slovenská priateľka Bela, dlhoročný priateľ – režisér a herec divadelného spolku Kašpar Jakub Špalek FOTO – INTERNET
Jeseň roku 1989 znamenala pre väčšinu z nás zmenu k lepšiemu, pre českého herca, známeho najmä z filmu Bony a klid, sa stala takmer osudnou. Ako mnohí umelci sa aj on zapojil v revolučných dňoch do kampane na podporu Občianskeho fóra, keď sa však večer 8. decembra vracal s kolegami z Brna, šofér auta v dôsledku mikrospánku havaroval. Potměšil sa prebral z bezvedomia až po niekoľkých mesiacoch. Verdikt znel: život na vozíku.
Po dvojmesačnom hlbokom spánku vážil inak statný herec len tridsaťpäť kilogramov, mal zdrôtované čeľuste, poranenú hlavu a nemohol hýbať ľavou rukou. Lekári sa nevedeli rozhodnúť, či majú podstúpiť riskantné odstránenie krvnej zrazeniny vmozgu, alebo nechať veciam prirodzený priebeh. Nakoniec dali prednosť druhej možnosti – operáciou by riskovali, že sa Potměšil dostane na mentálnu úroveň šesťročného dieťaťa.
Hoci pravdepodobnosť hercovho prežitia bola päťdesiat na päťdesiat percent, už o dva roky začal vystupovať v divadelnom spolku Kašpar. Kto mu vtedy pomohol? „Kamaráti sa ku mne správali prirodzene. Človek bol zvyknutý na anjelské krídla ošetrovateľov a zrazu prišiel ktosi, kto so mnou normálne komunikoval. Najhorší je skutočne falošný súcit – keď je ten druhý v rozpakoch a nevie, čo povedať.“ Pomohla mu aj slovenská priateľka Bela, bývalá spolužiačka z DAMU. Chodila s ním ešte tri roky po úraze a stále sú priateľmi. Hoci sa tri roky po úraze rozišli, ostali priateľmi.
Pre návrat do divadla presvedčil Potměšila Jakub Špalek, s ktorým sa takisto priatelil už na DAMU. Jeho prvým predstavením po nehode bola Hodina medzi psom a vlkom – hoci vtedy nebol na javisku, ale v hľadisku. Vtedy ešte nemal odvahu postaviť sa s vozíkom na scénu – neskôr naštudoval dokonca hru jedného herca. Za herectvo v hre Ruže pre Algernon získal cenu Thálie pre herca do 33 rokov, za Shakespearovho Richarda III prestížnu cenu Alfréda Radoka.
Potměšil žije plnohodnotný život – naplno sa venuje divadlu, nahráva v rozhlase, dabuje a moderuje mesačník pre zdravotne postihnutých ľudí. A ako aktívny bývalý futbalista dnes lyžuje na miniskibobe.
Hovorí, že kvalita jeho života sa nedá s tou niekdajšou – „spred hraníc života“ – ani len porovnať.
