Môžete sa tam nájsť len omylom

Téma herectva a dabovania sa ponúkla sama, hovorí Laco Kerata o svojej knihe Zlý herec.

Laco Kerata (1961), vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU, v rokoch 1991 až 2002 pôsobil v divadle Stoka, neskôr založil divadelné združenie Med, spolupracuje aj s divadlami Ludus a Non Garde. V súčasnosti pracuje ako dramaturg a režisér v Slovenskom rozhla(Zdroj: Archív SME - Pavol Funtál)

„Píšem na všetky strany," hovorí herec, scenárista, režisér a spisovateľ LACO KERATA. Keď vydal poviedky Mám sa..., Anasoft litera ešte nejestvovala. Potom písal na „iné strany", hlavne divadelné, no keď vlani vydal román Zlý herec, hneď sa ocitol v desiatke finalistov medzičasom už 5. ročníka prestížnej literárnej ceny.

Zlý herec je vaším prvým románom. Ako k nemu došlo, bola to tá klasická cesta - od básní cez poviedky? Alebo sa vynorila „románová" téma?
„Oslovil ma Koloman Kertész Bagala, či by som sa nepustil do románu. Argumentoval, že on i mnohí ďalší považujú moje poviedky i básne za zaujímavé, takže by stálo za pokus napísať niečo väčšie, rozsiahlejšie, viacvrstevnejšie. Téma herectva, filmovania, dabovania je mi blízka, takže tá sa mi ponúkla akosi sama. Veľa som v tom prostredí prežil, tak som sa rozhodol, že o tom bude román. Teda je to skôr novela, možno."

Aké písanie máte radšej - voľnejšie, kde si môžete takmer neobmedzene vymýšľať, ako to bolo v predchádzajúcej poviedkovej knihe Mám sa..., alebo vychádzajúce z konkrétnych reálií a vlastných pracovných skúseností?
„Bližšie je mi vymýšľanie, inklinujem k fantazmagorickejšej tvorbe. Osobitne pri písaní pre divadlo ide skôr o absurdnejšie veci. V Zlom hercovi som chcel trochu zachovať reálnosť prostredia, hoci aj v tomto románe je veľmi veľa vymysleného. Keď sa tam nejakí ľudia nájdu, tak je to len omylom."

Stretli ste sa s názorom, že je to autobiografický román?
„Niekto si to možno myslí, ale nie je to tak. Hlavný hrdina Timotej Vrák vôbec nie som ja, aj keď mi ten človek je nejakým spôsobom sympatický. Nie je a nebude hviezdou, možno aj zhodou okolností, a trochu je aj smoliar. A možno mu o to až tak ani nejde. Zdalo sa mi zaujímavé ukázať takého nepriebojného herca v prostredí, kde človek musí byť jednoznačne priebojný. Predstavuje syntézu pováh ľudí, ktorí sa asi nikdy nedostanú do tej prvej várky hercov, vždy budú takzvanými zborovými dabingovými hercami."

Dajú sa tieto typy z dabingového prostredia zovšeobecniť aj na ostatnú umeleckú komunitu, či dokonca aj na celú spoločnosť?
„Sú to typy, ktoré sa v každej umeleckej brandži, ale aj v iných spoločenských prostrediach bežne vyskytujú. Ale prostredníctvom týchto hercov, ktorí sú oveľa emotívnejší, aktívnejšie reagujú, sú hysterickejší, dali sa pôsobivejšie vyjadriť pocity ľudí z ktorejkoľvek vrstvy spoločnosti. Ako sa boja, ako reagujú, ako sa správajú v rôznych situáciách, ktoré sa často dramaticky menia. A ako nevedia či vedia na ne reagovať."

Román je vystavaný z množstva krátkych kapitol. Dá sa za tým hľadať vaša skúsenosť z tvorby dramatických diel, divadelných či rozhlasových hier, alebo skôr inklinácia k osvedčenému poviedkovému žánru?
„Po tom nepátram, v každom prípade sa najlepšie cítim v krátkych útvaroch. Možno preto, že som netrpezlivý, že som rád, keď hneď v prvý večer je niečo skončené. Chcem, aby aspoň jedna časť stavby bola hotová čo najskôr, preto som aj tento väčší celok písal vo fragmentoch. Na druhej strane si myslím, že aj ľudia sú radi, keď si k tomu večer sadnú a za pár minút majú aspoň jednu krátku kapitolu prečítanú."

Myslíte ešte aj inak na svojho čitateľa?
„V rámci divadla som sa naučil písať a inscenovať veci tak, aby boli zrozumiteľné pre diváka, poslucháča alebo čitateľa. Nerád by som použil slovo prispôsobovať sa mu, no určite sa ho snažím trochu pochopiť. Ale, samozrejme, v prvom rade sa tá dráma, dialóg, poviedka či román, musí páčiť mne. Až potom začnem myslieť na zrozumiteľnosť."

Píšete paralelne viac vecí naraz, alebo sa do novej hry či knihy pustíte, až keď je predošlá uzavretá?
„Mám veľa vecí rozrobených, píšem na rôzne strany, a k tomu režírujem a hrám. Vyzerám teda dosť nesystematicky. Na druhej strane je to však aj relax, možno keby som sa dlhodobo venoval vždy len niečomu, tak by som sa v tom trochu utopil. Rôznorodosť je vlastne inšpiratívna. Myslím, že vždy budem robiť viac vecí naraz, neviem si predstaviť, že by som súčasne nehral divadlo, nepísal a nerežíroval."

Fórum kritikov

Fabula vtiahne čitateľa do (na prvý pohľad) atraktívneho prostredia dabingových hercov. Hlavnou postavou je asi štyridsaťročný rozvedený otec jedinej dcéry a zároveň zborový dabingový herec Timotej Vrák, ktorý je akýmsi puškinovským typom „zbytočného človeka“. Dni sa mu podobajú ako vajce vajcu, plynú bez akýchkoľvek vzruchov či zážitkov.

Autor uplatňuje svojský humor, ktorý by bez hyperbolizácie a vzápätí nastupujúcej irónie a satiry bol málo účinný. Skladbou a výberom slov dokáže stvárniť city a pocity človeka, jeho vzťah, niekedy rýchlo sa meniaci z vypočítavosti, k iným ľuďom. Na próze býva zázračné, ak v nej nejde o zvláštne dejové napätie, a napriek tomu dokáže čitateľa upútať a držať v napätí. To je v značnej miere prípad Zlého herca Laca Keratu.

Jana Kopčová
Gabriela Rakúsová

Bol to nôž alebo bábovka?
Laco je tvorca, ktorý je pre mňa takmer nerozlučne spätý s nonsensom. Veľmi dobre si doteraz pamätám okamih, keď som po prvýkrát prišiel do kontaktu s jeho textom. Bolo to pre mňa v rámci slovenskej literatúry niečo nové a bláznivo veselé. Lacov humor, a nielen ten literárny, má totiž korene v tom, ako buduje asociatívne reťazce.
Pre Laca vôbec nie je problém nechať uvažovať Dubkáčika a Budkáčika o tom, či to, čo drží v rukách blížiaci sa mäsiar, je veľký nôž alebo bábovka. Vbehli mi od smiechu do očí slzy. Ale len na chvíľu, pokiaľ mi nedošlo, že keby som bol jedným z dvojice, tiež by som tak zúfalo chcel vidieť bábovku, až by som ju uvidel.
Ešte zreteľnejšie sa to dá odpozorovať v jeho básniach. Napríklad: „Idem po ulici, kúpil som v obchode čerstvú salámu...“ Banálna situácia, ktorá o chvíľu prejde do mierne erotických náznakov, aby sa potom skončila „veľkým“ posolstvom o osude: „Salámu budeme spolu jesť, lebo sme si súdení.“
Samostatnou kapitolou je jeho spev. Laco má nielenže vynikajúci sluch a výborne intonuje, ale pri speve a improvizovaní postupuje rovnako „bláznivo“, ako pri písaní. Výsledkom najčastejšie býva fakt zábavná parafráza nejakého hudobného štýlu, podporená zvukovo takmer dokonalou imitáciou pre nás exotického jazyka (najčastejšie to je nejaký severský alebo arabský jazyk) a, to treba podčiarknuť, s veľmi silnou melódiou.
A k tomu všetkému je ešte aj vynikajúcim rozhlasovým režisérom. A „Zlým hercom“.
Možno to má všetko korene v tom, že sa Laco narodil v Novákoch, vyrastal v Pakistane a žije v Bratislave. Ale možno nie. Možno to je všetko o čerstvej saláme.
Karol D. Horváth

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 888
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 214
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 044
  4. Najužitočnejšia appka 7 209
  5. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 191
  6. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 518
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 863
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 303
  9. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 3 956
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 873

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súd odsúdil Rybaniča, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

PÍŠE IVAN MIKLOŠ

Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni

Politická korektnosť je ohrozením slobody.

EKONOMIKA

Vietnamské bistrá na Slovensku. Čo sú zač?

Vietnamské jedlá sa stávajú obľúbenými aj v Paríži, Berlíne či v Prahe.

Dnes Píše Matúš Ritomský

Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru

Naozaj nás Čaputová a Štefunko ohrozujú rovnako ako Kotleba?

Neprehliadnite tiež

Lipa: Pri džezákoch som nezaváhal. Chcem ukázať ešte veľa dobrej hudby

Prečítajte si tipy speváka z tohto ročníka festivalu.

Herečka Šencová: Pre tehotenstvo som musela spomaliť, už nie som ako víchor

Jedna z hlavných postáv seriálu Som mama v rozhovore pre SME.

Nevedeli, koho vychovali. Raketový nástup Timothée Chalameta nie je náhoda

Hviezda romance Daj mi svoje meno dostala rolu po boku Steva Carella.

Začína sa prehliadka najlepších festivalových filmov

Organizátori Be2Can vybrali 12 filmov.