Včera vyhlásili národné filmové ceny Slnko v sieti. V kategórii najlepší zahraničný film mala všetky tri nominácie Asociácia slovenských filmových klubov. Zároveň distribuovala tri zo štyroch filmov, ktoré súťažili v kategórii najlepší dokument. A hoci to boli všetko výborné snímky a vo svete úspešné, neznamenalo to, že mali ľahkú cestu k divákom. V bratislavských multiplexoch sa napríklad nehrajú. Riaditeľka asociácie SILVIA DUBECKÁ sa to pokúša vysvetliť.
Na Slnku v sieti ste boli nominovaní aj s filmom Andrzeja Wajdu Katyň. Zvažovali ste, či ju po poľskom nešťastí opäť nasadíte do kín?
„Po takom nešťastí bolo treba postupovať veľmi citlivo. Kinári sa však sami začali hlásiť, a my sme teda znovu ponúkli divákom možnosť uvidieť, ako sa na katynskú tragédiu pozeral svetoznámy režisér. V máji a júni bude teda zaradený do kín na celom Slovensku – za symbolické vstupné.“
Cenu ste napokon dostali za rumunský film 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, ktorý má Zlatú palmu z Cannes. Treba vôbec takýmto festivalovým víťazom robiť kampaň?
„Úplne bez kampane by to nešlo. My však distribuujeme umelecky kvalitné filmy, ktoré nie sú primárne nastavené na vysoké tržby. Preto sa aj kampaň na ich propagáciu musí nastaviť primerane. Nekomerčný film neunesie hlasnú komerčnú kampaň. Naopak, môže to byť až kontraproduktívne. A keďže to nie sú lacné filmy, financie na ich kúpenie hľadáme v alternatívnych zdrojoch, v národných a európskych fondoch – a na okázalú kampaň potom jednoducho ani neostanú peniaze.“
Oplatí sa ich kupovať?
„Festivalové úspechy ich predurčujú na cestu k špecifickému – klubovému divákovi, my ho však hľadáme aj medzi návštevníkmi multiplexov. Navyše, mnohé z filmov kupujeme minimálne na päť rokov. No a keďže ich režiséri za ten čas nakrútia nové dielo, my ho znovu kúpime a vznikne tak možnosť na tvorbu profilového balíka. Ten si dramaturgovia filmových klubov môžu programovať v celku. Nemôžeme a vlastne ani nepotrebujeme z jedného filmového titulu vyťažiť čo najviac len v zmysle čísiel.“
Na svetových festivaloch uspeli aj naše dokumenty a čo je pozoruhodné, uspeli aj v našich kinách. Čím to, že sa to tejto mladej generácii režisérov darí?
„Sú húževnatí a k svojim filmom pristupujú ako autori, scenáristi, režiséri i producenti zároveň. Záleží im tiež na tom, čo sa s ich filmami deje po premiére. V tom je možno rozdiel medzi nimi a režisérmi z predchádzajúcej generácie. Oni sa viac starali o to, aby film nakrútili, a keď ho mali hotový, začali rýchlo myslieť na iný. Marko Škop, Juraj Lehotský alebo Jaro Vojtek zostávajú pri svojom filme aj dlho po tom, ako sa dostane do slovenskej distribúcie. Keďže sú to dobré filmy, majú dlhý medzinárodný život a oni ich často a radi osobne sprevádzajú po festivaloch. Čím si znovu získavajú diváka.“
"Ostatní slovenskí distribútori dovážajú aj filmy s väčším komerčným potenciálom a vedia sa do kín dostať, pretože komerčne slabší film môžu vyvážiť silnejším."
Silvia Dubecká
Pred pár dňami ste uviedli do kín film Prorok, víťaza Grand Prix z Cannes. Zdá sa, že v Európe to bude komerčný hit, v Bratislave sa však hral len v kluboch. Prečo ste ho nenasadili aj do multiplexov?
„Problémom je, že sály všetkých troch bratislavských multiplexov prevádzkuje jedna spoločnosť, ona si sama vyberá filmy z ponuky všetkých distribútorov na Slovensku. Z našej minuloročnej ponuky – bolo v nej 32 distribučných premiér – sa v bratislavských multiplexoch hral len dokument Marka Škopa Osadné, aj to len dva týždne. Záujem nemali ani o iných víťazov z festivalov: Valčík s Bašírom, Bielu stuhu, Medzi stenami či Antikrista.“
Český Protektor postihlo to isté?
„Ani oň neprejavili v bratislavských multiplexoch záujem. Pritom po šiestich Českých levoch a národnej nominácii na cudzojazyčného Oscara bol nádherne pripravený do distribúcie. Dôkazom boli plné sály počas prehliadky Febiofest. Ľudia by určite chodili aj do multiplexu. Kľúčové nie je to, že na to dopláca naša distribučná spoločnosť – dopláca na to predovšetkým divák.“
Problém môže byť práve v malom komerčnom potenciáli týchto filmov. Prevádzkujúca spoločnosť Palace Cinemas môže namietať, že vaše filmy majú nedostatočnú kampaň a že by teda na nich nezarobili.
„Myslím si, že nie všetky, ale mnohé z našich filmov by sa uplatnili aj v multiplexoch. Napokon v sieťach prevádzkovaných tým istým spôsobom, ale inými spoločnosťami mimo Bratislavy, sa naše filmy pravidelne hrajú. Keďže sa bavíme o kinosálach až v troch multiplexoch, myslím si, že primeraný priestor by sa mohol nájsť aj pre filmy, ktoré nie sú vyslovene komerčné.“
Majú aj iní distribútori rovnaký problém?
„Ostatní slovenskí distribútori dovážajú aj filmy s väčším komerčným potenciálom a vedia sa do kín dostať, pretože komerčne slabší film môžu vyvážiť silnejším. V tomto zmysle majú multiplexu čo ponúknuť. My sme špecifický distribútor, kupujeme len umelecké filmy a nevieme ponúknuť nič iné. Ale aj naše filmy sú divácky príťažlivé, svedčia o tom čísla ich návštevnosti, hoci nie sú nastavené na lámanie rekordov.“
Pokúsite sa niečo zmeniť?
„Myslím si, že zmena môže nastať buď legislatívnou cestou, a to je mimoriadne dlhý proces, alebo vyzývaním filmových tvorcov, producentov, distribútorov. Systém prevádzkovania multiplexov by sa mal zásadne zmeniť, pretože diváci by mali mať možnosť vidieť v kvalitnom kine aj taký film, ktorý momentálne nepatrí do dramaturgickej skladby Palace Cinemas.“
