Vyhrá ten, kto bude realistický

Najviac národných filmových cien Slnko v sieti dostali dokument Slepé lásky a debutový Pokoj v duši.

Dokumentaristi verzus režiséri hraných filmov? Slovenská filmová a televízna akadémia ich tak trochu postavila proti sebe.

BRATISLAVA. V utorok večer sa odovzdávali národné filmové ceny Slnko v sieti a režisér Juraj Lehotský vynikal svojím dlhým zoznamom ľudí, ktorým sa chcel poďakovať.

Prirodzene. Posledné roky sa stretával so Zuzanou Pohánkovou, Mirom Danielom, Monikou Brabcovou, Petrom Kolesárom, Ivetou Koprdovou, manželmi Elenou a Lacom a ich dcérou Gabikou – oni mu dovolili, aby vkročil do ich izbičiek a domácností a vyrozprával o tom, ako prežívajú svoje vnútorné city a tajomstvá. To, čo z toho vzniklo, obdivovali aj svetové médiá na festivale v Cannes.

Lehotského film Slepé lásky možno považovať za víťaza tohtoročných národných cien. Nielenže ho vyhlásili za najlepší dokument. Slnko v sieti má aj za najlepšiu réžiu, scenár, strih a – keďže strihač Fero Krähenbiel má vraj dobrého ušiara v Dúbravke – aj za najlepší zvuk.

„Áno, samozrejme, že mám radosť,“ vravel nám Juraj Lehotský, ale ja som mal ešte väčšiu radosť z práce a z ľudskej energie, ktorá sa pri Slepých láskach spojila.“ Na svojom filme pracoval so svojimi kamarátmi. Niektorí z nich boli na Slnko v sieti nominovaní tiež, pretože aj oni nakrútili výborné dokumenty. Marko Škop priniesol do kín Osadné, Jaro Vojtek Hranicu, Peter Kerekes Ako sa varia dejiny.

Popri Slepých láskach však zostali bez ceny. Ich kategória bola prisilná a oni sa tak trochu stali obeťou toho, že Slnko v sieti sa zatiaľ vyhlasuje len raz za dva roky. „Bola by škoda reči, keby som pre nich teraz hľadal slová útechy,“ hovorí Lehotský. Nemám prečo. Všetci predsa máme krásnu robotu. Jeden aj druhý sú veľkí makači, vážim si ich a mám ich rád.“

Šance v Európe, šance v USAPo tom, čo Slepé lásky dostali päť cien, zostala zaujímavá otázka, koho vyhlásia za najlepší celovečerný film. Stal sa ním Pokoj v duši, film, ktorý mal vrelé prijatie medzi divákmi a napríklad aj na festivale v Karlových Varoch. Keď mal u nás vlani premiéru, režisér Vlado Balko sa vzdialil od oslavujúcej partie, a sedel sám v kútiku. Presne tak urobil aj v utorok večer, keď dostal Slnko v sieti. „Nemám rád oficiality, potrebujem svoju samotu,“ vravel nám.

Pokoj v duši je jeho debut a Balko sa s ním vraj len pokúsil opatrne zaklopať na svet filmu. „Dnes sa cítim ešte opatrnejší. Už asi nenakrútim film len tak, hlavanehlava, viem už, aké chyby som spravil, nechcem ich už urobiť a cítim aj čosi zaväzujúce. Ale Slnko v sieti ma potešilo, cením si, že si nás niekto všimol,“ hovorí.

Zaujímavé je, že Slovenská filmová a televízna akadémia vyhlásila za najlepší celovečerný film Pokoj v duši, hoci do súťaže o tohtoročného cudzojazyčného Oscara vybrala Nedodržaný sľub. Balko to okomentoval takto: „Vnímam to ako satisfakciu. Do Ameriky poslali film Jiřího Chlumského, nás zase nominovali na cenu európskej akadémie. Naši akademici asi chceli dať šancu dvom filmom naraz a myslela si, že my máme šancu skôr v Európe a že historická téma z Nedodržaného sľubu zase v Los Angeles.“

Ako sa polepšiťNa minuloročnú oscarovú súťaž poslala akadémia Slepé lásky. Producentka Deana Jakubisková vtedy protestovala, že akadémia neposkytla túto možnosť filmu Bathory. Počas odovzdávania cien Slnka v sieti prejavili Deana Jakubisková a Juraj Jakubisko nespokojnosť znovu. Tentoraz naznačili nesúhlas s tým, že v kategórii najlepší scenár a najlepšia réžia boli nominovaní len samí dokumentaristi. „Sľubujem, že sa nabudúce polepším a nakrútim už nejaký dokument, aby si akadémia všimla, že som aj scenárista, aj režisér,“ vravel napríklad Juraj Jakubisko.

"Kade chodím, tade Osadné propagujem. Vidím, ako nám vo svete dokumentaristi otvárajú dvere"

Vlado Balko,

režisér filmu Pokoj v duši

Juraj Lehotský nepopieral, že si to všimol a povedal: „Myslím si, že treba robiť filmy, ktoré sú blízko realite, pretože také diváci ocenia. V tom sú dokumenty zaujímavejšie i atraktívnejšie.“ Sám teraz chystá hraný film. Ešte chce okolo neho udržať tajomstvo, povedal len stručne: „Je to príbeh o krásnom štrnásťročnom dievčati v protismere, ktoré hľadá vzťah. Budem pri ňom vychádzať z dokumentárnych princípov.“

Vlado Balko by bol nerád, keby mali dokumentaristi pocit, že im režiséri hraných filmov nepriali. Vraví, že dokumenty má rád a že sa už dávno tak nezabavil ako vtedy, keď bol v kine na Osadnom. „Kade chodím, tade ten film propagujem. Vidím, ako nám vo svete dokumentaristi otvárajú dvere,“ hovorí.

A súhlasí, že náš film potrebuje realizmus. Na svetových festivaloch si všimol, že najmä Západ od nás očakáva témy príznačné pre začínajúci kapitalizmus. „Chcú vedieť, ako vnímame slobodu a ako sa nám s ňou žije. Mali by sme si zobrať príklad z rumunskej kinematografie, napríklad z filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni. Ten som si zamiloval a som rád, že má Slnko v sieti tiež.“

Víťazi cien Slnko v sieti 2010

Celovečerný film:

Pokoj v duši,

réžia: Vlado Balko

Dokumentárny film:

Slepé lásky,

réžia: Juraj Lehotský

Animovaný film:

About Sock And Love,

réžia: Michaela Čopíková

Krátky hraný film:

Ďakujem, dobre