Sme v Calais, v meste, cez ktoré ročne prechádzajú desatisíce ilegálnych imigrantov túžiacich dostať sa do Británie. Odľudštené hraničné kontroly i nekonečné rady kamiónov sme videli aj v iných filmoch.
Režisér Philippe Lioret pridáva tomuto problému nielen konkrétne tváre a príbehy utečencov, ale predovšetkým pohľad domácich obyvateľov tohto prístavného mesta. Tí majú dve možnosti - buď nebudú imigrantov vôbec vnímať, alebo budú riskovať problémy s úradmi. Pomáhanie utečencom je totiž trestné.
V centre je príbeh Bilala, 17-ročného kurdského chlapca, ktorý si zaplatí kurz plávania, lebo chce preplávať La Manche. Považuje to za svoju jedinú šancu, ako sa dostať do Británie za svojou milovanou. Má totiž fóbiu z uzavretého priestoru, už raz pokazil ilegálny prechod svojím kašľaním. Inštruktor plávania práve rieši rozvod, absolútnosť túžby chlapca po láske ho začne dojímať. Bilal odrazu zapĺňa prázdne miesto v jeho živote. Sila filmu je vo vyrovnanosti a v nepatetickosti.
Tvorcovia tvrdia, že realitu, ktorú na mieste spoznali, nedramatizovali, skôr ju zjemňovali. Welcome ukazuje to, čo nechceme vidieť, predsviedča, že porovnávanie aspektov imigračnej politiky s nacizmom nie je až také prehnané.