Nitrianska inscenácia je aj napriek miestami slabšej dynamike a občas chýbajúcemu odstupu od autora výnimočným počinom.
A ktože je on, čo sa týka mravnej hodnoty? Túto otázku si vo vzťahu k legendárnemu podvodníkovi Čičikovovi kladie nielen Gogoľ, ale aj tvorcovia nitrianskej inscenácie inšpirovanej dávno prevalenou kauzou s dušami. Gogoľ vie, že Čičikov nie je hrdinom „plným dokonalosti a ctnosti", ale zasa naňho nie je ani priveľmi prísny.
Takých ako on v živote bežne stretávame, ba sa s nimi aj kamarátime.
Nadpriemerný Stanke
Ani v Divadle Andreja Bagara neurobili z Čičikova bizarnú postavičku z bulvárnej komédie. V herecky vysoko inteligentnom podaní hosťujúceho Richarda Stankeho, ktorý už dávno nedostal takto zaujímavo štrukturovanú rolu, je to skôr človek s veľkým emočným kvocientom, manipulátor, ktorý vie šikovne využívať slabosti iných.
Dramatizácia formálne priradená M. D. Levinovi, ktorého však budete vo wikipédii darmo hľadať, má viac zaujímavých momentov - medzi ne patrí konfrontácia morálneho profilu korumpovaného a korumpovateľa.
Groteskné vyjednávania o fiktivnom predaji s rôznymi váženými občanmi dostávajú v produkcii takmer existenciálny rámec. Čičikov je v hre konfrontovaný tribunálom štyroch Neznámych. Autorovi dramatizácie sa však nepodarilo výraznejšie odlíšiť ich charaktery, lepšie vnútorne motivovať delenie ich funkcií. Tie najzávažnejšie repliky o hodnote ľudských duší však prichádzajú až v momente, keď je pozornosť diváka už vážne ohrozená priveľmi prepokladateľným rytmom epizód.
Do linearity scenára mala dodať napätie základná úloha zadaná Čičikovovi pod hrozbou trestu - zlomiť na fiktívny predaj mŕtvych duší siedmich statočných občanov. Nielen táto schéma dáva produkcii charakter morality.
Vynikajúco dopadla tragikomická epizóda s roztúženou statkárkou Korobočkovou (Eva Pavlíková). Aj Ivan Vojtek st. dodal svojmu dominantnému Sobakievičovi presvedčivosť. Scénke s intelektuálnym Manilovom (Peter Oszlík) dodali tvorcovia vtipný dvojzmyselný nádych, bizarnosť statkárky Pľuškinovej v podaní Žofie Martišovej mohla produkcia ešte viac zvýrazniť.
Nozdriov Milana Ondríka bol dynamický a vtipný, hereckej maniere sa však Ondrík nevyhol. Pozornosť diváka s pribúdajúcimi epizódami však klesá, minimum dosahuje v dialógu s gubernátorom (Branislav Matuščin).
Priveľa pátosu
Zhmotňovanie zomrelých nevoľníkov, ktorí za sebou nechávajú na scéne symbolicky len topánky a postupne vytvárajú na pozadí scény konkurenčné hľadisko či chór, je divadelné zaujímavým momentom. Po prvýkrát. Pri opakovaní už tento motív trochu zdržiava a dodáva produkcii občas až priveľa pátosu. Záver je z hľadiska rytmu inscenácie nedoriešený.
Scéna Pavla Andraška je efektná, výrazná, funkčná, vynikajúce boli aj kostýmy Jany Hurtigovej. Opäť sa zúročila aj spolupráca režiséra s hudobníkom Mariánom Čekovským, ktorý dodal hre výrazný soundtrack vo východnom štýle.
Od konštelácie talentovaných tvorcov pod vedením hĺbavého režiséra Michala Vajdičku sa dalo čakať veľa. Nitrianske Mŕtve duše sú nesporne výnimočnou produkciou, ktorá sa nevydáva ľahšou cestou. Keby mal však dramaturg odstup od autora a mierne zdynamizoval text, mohol celý výsledný tvar nadchnúť oveľa viac. Tieto duše boli citlivé, inteligentné, ale miestami až priveľmi mŕtve.
Recenzia / divadlo
Divadlo Andreja Bagara v Nitre
M. D. Levin: Mŕtve duše
Dramaturgia: Daniel Majling
Kostýmy: Jana Hurtigová
Scéna: Pavol Andraško
Réžia: Michal Vajdička
Hrajú: Richard Stanke, Kristína Turjanová, Zuzana Kanócz, Juraj Loj, Juraj Hrčka, Peter Oszlík, Eva Pavlíková, Milan Ondrík, Ivan Vojtek a ďalší
Premiéra: 16. apríla
