Patrí medzi najlepších džezmenov strednej generácie, no od tradičného džezu má ďaleko. Dokázal
to v Bratislave už v roku 2000 a inak to nebude ani v najbližšiu nedeľu.
BRATISLAVA. Mnohí si ho určite pamätajú z Bratislavských džezových dní. V roku 2000 sa tam na pódiu objavil tridsiatnik v netradičnom károvanom obleku a so svojou skupinou Electric Groove Band sa postaral o jeden z najsilnejších zážitkov.
„Vystúpenie Carterovej kapely bola smršť. Z pódia sa valila hustá masa plná vibrácií a bufety osireli,“ napísal vtedy Marián Jaslovský. „Carter je hviezda, sála to z neho desiatky metrov. Charizmatický, sebavedomý, ale aj s riadnou dávkou pokory k hudbe. Extrovertný hráč, tornádo, živel. Na druhej strane je jeho hra plná virtuóznych vychytávok.“
Že nešlo o prehnanú chválu, dokazuje aj to, že v ankete prestížneho časopisu Down Beat sa mladý muzikant trikrát po sebe stal najlepším barytónsaxofonistom. Džezovú tradíciu má zvládnutú, no ako sám tvrdí, jeho vkus bol vždy nadžánrový, preto okrem Lestera Bowieho hrával s experimentátormi zo scény newyorského downtownu, preto okrem Erica Dolphyho hrával aj skladby Djanga Reinhardta, tangá, rovnako ako živelné voľné improvizácie.
"Nedeľa nie je najlepší deň na hranie, ale keď už tá sopka nechrlí popol z Islandu, pokúsime sa o to aspoň my na pódiu."
James Carter
Nedeľňajší vulkán
Po desiatich rokoch sa vracia do Bratislavy. V túto nedeľu si zahrá v Štúdiu 1 Slovenského rozhlasu. „Nedeľa nie je najlepší deň na hranie, ale keď už tá sopka nechrlí popol z Islandu, pokúsime sa o to my na pódiu,“ zasmial sa do telefónu na úvod krátkeho rozhovoru pre SME. „Budeme hrať najmä veci z posledných dvoch albumov – štúdiového Present Tense a z Heaven On Earth, ktorý je záznamom koncertu v klube Blue Note. Nahrávali ich iní muzikanti než tí, s ktorými som na turné, takže to budú o dosť iné verzie.“
Do Bratislavy si Carter tentoraz privezie hráča na trúbku Coreyho Wilkesa, pianistu Gerarda Gibbsa, kontrabasistu Ralpha Armstronga a bubeníka Leonarda Kinga. Kapelník tohto zohratého akustického kvintetu si so sebou privezie, ako je jeho zvykom, niekoľko druhov saxofónov.
Vzdelávať a zabaviť
James Carter používa špeciálny výraz na to, o čo mu v hudbe ide. Edutain je do slovenčiny nepreložiteľná skladačka slov „educate“ a „entertain“. „Snahou každého umelca by malo byť poslucháčov vzdelávať a zabaviť. V tomto poradí. Tým vzdelávať, samozrejme, nemyslím robiť akademické prednášky pred každou skladbou, ide skôr o podanie najzaujímavejších vecí z minulosti súčasným spôsobom. Žijeme dnes, nemôžeme sa tváriť, že od 60. rokov sa hudba nikam neposunula.“
Hudba je preňho všetkým, venuje jej najviac času. Okrem hrávania a nahrávania ho stále baví aj cvičiť, vďaka čomu dosiahol virtuozitu. Viac než technika ho však zaujíma niečo iné. „Hudba dáva ľuďom tretie oko, je pre nich niečo ako šiesty zmysel.“
O úvod nedeľňajšieho koncertu Jamesa Cartera v Slovenskom rozhlase sa postará akustické trio bubeníka Martina Valihoru (Štefan Bartusz, Ondrej Krajňák a Radovan Tariška ako hosť).
